Kým sa naháňame za šťastím, robíme to z pozície, že ho nemáme dostatok. A tak, ak si vezmeme, že “vrana k vrane sadá, energia podobnú si hľadá”, čo sa nám stane? Posilní sa náš pocit, že šťastia nemáme dostatok.

A prečo ten pocit vlastne máme? Pretože nás naučili vnímať šťastie ako niečo externé, nejaký bod v realite, kam sa dá dopracovať a potom už sme tam. Tým akoby sme ho vysunuli z nášho každodenného života kamsi do minulosti alebo budúcnosti. Ale… minulosť sú len spomienky a budúcnosť sú len predstavy, kým my žijeme tu a teraz!

Čo je teda vhodné? Začať hľadať drobné kúsočky šťastia v tu-a-teraz. V našom každodennom zhone a snažení. Začať vedome registrovať to dobré, čo sa podarilo, to príjemné, čo sme nečakali, to lepšie, kde sme čakali horšie. 🙂 Pretože… “vrana k vrane atď.” a len čo nastavíme náš fokus na to, že cielene vyhľadávame to dobré, čo už máme, prestávame byť tým, komu šťastie chýba, čím sa rozširuje aj naša “zbernica” pre šťastie.

Nezabúdajte: ak sa chcete stať šťastnými, potrebujete už byť šťastnými. 🙂

Viac o tom píšem v brožúrke z Mastermindu o 7 ľudských mýtoch o šťastí.