Minule som na fejsbúku našla čosi, čo mi vyvolalo úsmev. Niekto sa pýtal: “Čo sú tie vyjadrenia, ktoré už dnešné deti nepoznajú?” A začal sám:
- Zroluj okienko.
Ostatní sa pridali a ja som si vybrala zopár “clivých”:
- Dones dovnútra prádlo.
- Nemáš ceruzku? Zasa sa namotala páska…
- Počkaj, práve nahrávam z rádia pesničku!
- Narovnaj tie somárske uši!
- Otoč kazetu.
- Vytoč mi babku.
- Previň pásku späť na začiatok.
- Vyhľadaj číslo v telefónnom zozname.
- Prosím, choď prehodiť kanál.
- Nezdvihne už konečne niekto ten mizerný telefón?
- Obraz je zasnežený, choď pohýbať anténou.
- Choď do knižnice a vyhľadaj to v nejakej knihe.
- Ak nemáš čo rozumné povedať, tak nehovor.
- Neblokuj telefón!
- To je z Tuzexu.
- Prišiel mi telegram.
- Je to diaľkový hovor – potrebuješ počkať do 22:00, potom je to lacnejšie.
- Vyhľadaj odpoveď v slovníku.
- Choď sa von hrať.
- Brnknem ti z búdky.
- Dostal som list od kámoša.
A ešte za mňa:
- Idem do obchodu – dostali pomaranče/banány/citróny/čokoľvek. Koľko mám kúpiť tebe? 😉 (Ja som takto stávala v šóre na zahraničné časopisy – aj na tie, ktoré mi odkladali priamo na moje meno, takže som mala istotu, že sa mi ujde.)
🙂 Pri mnohých som si prichodila ako v dobrej starej minulosti… a bol to fajn pocit. (Už som asi pristará.)
Napadá vám niečo, čo sa už dnes nehovorí a čo dnešnej mládeži už nič nehovorí? Ja som minule takto narazila so slovom “ogrgeľ” – nepoznali ho…










Povedz svoj názor