Toto je jedna z veľkých bolestí ľudstva – vezmú situáciu, porozprávajú si o nej príbeh a potom tento príbeh vezmú ako fakt… hoci je to len ich interpretácia toho, čo sa stalo a prečo sa to stalo. A robia to úprimne – skutočne sú presvedčení, že ich názor je realita.
A potom idú medzi ľudí, hlásajú ho a vyžadujú od iných, aby ho prijali.
Ak sa tí druhí čudujú, pretože oni si veci interpretujú inak, cítime sa potom nepochopení, ako mudrc medzi blbcami. Ale tí druhí nie sú blbci – rovnako ako my nie sme mudrci… Sme len ľudia, čo majú rozdielne názory.
Môžeme tie rozdiely diskutovať a v zmysle Trockého “poznať pravdu porovnávaním lží” – alebo môžeme zvýšiť decibely a o to zápalistejšie kázať to svoje!
Ale ak to urobíme, tak sa len snažíme ostatných presvedčiť o našej pravde. Nie o pravde, ale o tom, čo my považujeme za pravdu. Čiže o našom názore.
Hlásaním svojich názorov hromovým hlasom z piedestálu nespoznáme pravdu, len rozdelíme masu počúvajúcich na tých, čo majú svoj vlastný názor, a na tých, čo nijaký nemajú a preto v pohode prijmú aj ten náš.
Diskutovaním svojich názorov by sme sa mohli niečo naučiť… len to najprv musíme byť ochotní pripustiť, že ide len o názor. 😉
A tu je ešte k tejto téme krátky pokec (z našej skupiny Báječné baby na lietajúcich metlách):
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor