Tento text som si odložila ešte v roku 2007, kedy boli hitom kamene Boji (“bodži”), v USA známe ako Kansas Pop Rocks. Vtedy sa aj začali objavovať aj správy, podľa ktorých niektorým ľuďom ich boji “narástli” (teda zväčšili sa) a oťaželi. K tomu to sa vtedy vyjadril Michael Gienger v svojom newsletteri a vysvetlil proces, vďaka ktorému k tomu dochádza:

Boji pozostávajú z pyritu, ktorý je potiahnutý tenkou vrstvou  limonitu. Mnohé pyrity sa pod vplyvom kyslíka a/alebo vody rozpadajú. To nie je veľmi známe, pretože tie pyrity, ktoré sa obvykle predávajú, sú relatívne stabilné (napr. z Peru alebo Španielska). Ale z Číny prichádzajú niekedy pyrity, ktoré po čase “zakvitnú” sírou a začnú sa drobiť.

A podobný proces môže nastať aj u boji – môže, ale nemusí. Pod vplyvom vzdušnej vlhkosti alebo priamej vlhkosti (napr. pri čistení  kameňov vodou) sa môže spustiť proces premeny pyritu na limonit (ktorý už na povrchu začal). Ak tento proces pokračuje, môže sa zväčšiť objem kameňa – teda kameň “rastie” a praskne. Pretože aj limonit dokáže pojať veľké množstvá vody (vzorec FeOOH x nH2O; pričom n = “ľubovoľné množstvo”), vysvetľuje to aj to,  že kameň “naberie na váhe” 😉 .

Táto reakcia boji na vzduch im vyniesla meno “žijúce kamene”, ale ide len o jednoduchú chemickú reakciu, nie o “život”. Keď sa celý pyrit premení na limonit, reakcia prestane a je možné, že sa kameň rozpadne.

Preto je najrozumnejšie uskladňovať boji v suchu a pri energetickom čistení kameňa sa vzdať umývania. Postačí dlhší pobyt napr. na ametystovom kryštálovom zhluku.

Aj stabilita kameňov môže byť rôzna. Gienger písal, že on má niektoré kamene už 20 rokov a sú v poriadku, kým iné zas začínajú  “kvitnúť” – a pri kúpe kameňov na to nemáte ako prísť… Ja som so svojimi mala očividne šťastie, pretože už 13 rokov sú bez zmeny (len trošku zaprášenejšie 😛 ).

Viac o vlastnostiach boji kameňov: https://eprakone.org/2007/09/08/boji-rastuce-kamene-%e2%80%9ezive%e2%80%9c-kamene/