Už som spomínala, že som sa zapísala paralelne do toľkých kurzov, koľko má deň hodín… 😉 Nie, fakt sú len štyri – ale to stačí. Pokračujem, ako to ide, s odrenými ušami – a mám prvé postrehy z reakcií iných spoluštudentov…
Kurzy sú rozhodené väčšinou na nejakých 30-40 dní, kde každý deň príde nový kus “vzdelávania” – vysvetlenia nejakého javu a cvičenia k nemu. A druhý deň sa ide ďalej. Dynamika vysoká, máte pocit, že napredujete.
Lenže… Všetko je to o sebarozvoji. A každý máme témy, kde to potrebujeme spracovávať hlbšie. A potrebujeme viac času, ako ostatní. Ak odrazu vypadneme z tempa, ostatní sú pred nami – a nás to demotivuje.
V dvanástom dni jedného z kurzov vytvorila skupinka študentov podskupinku a začali znova. Mne sa k nim pridať nechcelo, ešte som bola v pohode, ale pri dni 15 som narazila ja na svoje úzke hrdlo… a dnes je deň 19 a ja ešte stále stojím, pretože sa mi ho podarilo prelomiť až včera a odvtedy som nedobehla.
(Inak, aby ste si nemysleli, že čo za ťažká vec to bola – bolo len treba napísať rúžom na zrkadlo “som dobrá”. Nekonečný problém a niekoľkodňový vnútorný boj – ale už som to dala. So slovami “neprišla som do tohto kurzu, aby som omúdrela, ale aby som začala konať po novom!” 😛 )
Na jednej strane som znechutená zo seba, na druhej strane som taká nesmierne pyšná sama na seba… Keď som zostavovala Rok pre seba, intuitívne som použila vhodnejšiu metódu: na každú tému bol aspoň týždeň (niekedy sme sa k témam neskôr vracali z iných uhlov pohľadu). Na začiatku týždňa “poznatkový/osvecovací 😉 ” prínos, cvičenie – a zvyšok týždňa frčali podporné citáty, články a cvičenia, ktoré boli krátke a len fixovali postoj z prvého dňa. (Myslím, že iba jeden týždeň bol “naopak” – najprv cvičenia a potom sumarizácia a poznanie.) Už vtedy mi ľudia postonkávali, že nestíhajú, ale predsa len to nebol taký zaberák!
(Medzičasom som projekt trochu “zahustila” 😛 , takže možno dnes už vrčia.)
Ešte jedna vec sa mi osvedčila – rekapitulácie. Možnosť za seba si zhrnúť, ako k danej téme stojím.
Pôvodne som sa chcela podľa vzoru západniarov posunúť k dynamickejšiemu modelu projektov, ale po terajšej vlastnej skúsenosti asi zmením názor a aj projekt Krok vpred prerobím na menej “hutný”.
🙂 Na staré kolená musela baba do učenia, aby zistila, ako dobre/zle učí iných. 🙂 Učíme sa učiť (sa).
Jedna vec, čo sa mi na stránke Belangelo nepodarila, sú komentáre. V pôvodnom projekte boli najcennejšie diskusie. Tie teraz viaznu, pretože nastavenie systému s vysokou ochranou proti kopírovaniu ma núti každý jeden komentár uvoľňovať manuálne – a to dosť brzdí. Tak už medzičasom rozmýšľam, či diskusiu k témam nevysuniem do samostatnej skupiny na fejsbúku… alebo neurobím pre projekt samostatnú uzavretú, ale nemoderovanú WP stránku… Ak to čítate niekto z projektových, čo by vám vyhovovalo lepšie?
nemoderovaná WP stránka 👍
Páči sa miLiked by 1 person
Nemoderovana WP aj za mna 👌
Páči sa miLiked by 1 person
[…] v minulosti často veľmi podnetné! Rozhodla som sa niečo s tým urobiť. Na Eprakone som už položila otázku, či vytvoriť vyslovene diskusnú skupinu na fejsbúku alebo na WordPresse- zatiaľ je skóre 1x […]
Páči sa miPáči sa mi
Musim povedať že v RPS som presne s tým čo opisujes bojovala aj ja, ze niektore veci som proste nestihla spracovat ale zase krok vpred sa mne zdal menej “hustý” bolo to akurát a RPS kludne by som mala čo robiť aj na pár rokov keby idem úplne do hĺbky. A komentáre aj mne chýbali v Kroku, takže verim, že to ci si vymyslela teraz velmi pomôže. Dúfam 🧘👍
Páči sa miLiked by 2 people
Väčšina ľudí sa na svojej ceste uzavrie vo “vlastnom svete” a prestane reálnejšie spoznávať skutočný svet vonku – mimo ich okuliare. Vlastný svet je kvázi “komfortný” a plný ilúzií, ale neprináša praktický prínos na ceste sebarealizácie. Človek môže tvrdiť veľa vecí, ale až naše skutky ukazujú kto skutočne sme.
Páči sa miPáči sa mi