Dnešná mandala by Ambala nás upozorňuje, že príliš často sa snažíme vytvoriť “výkladnú skriňu”, ktorú by iní obdivovali, miesto toho, aby sme sa venovali len tomu, čo z nás robí unikátnych jedincov:
Sme k tomu vedení výchovou. Od detstva do nás vštepujú, aké dôležité je byť obľúbený a napĺňať predstavy iných. Už ako malé deti kričíme, že sme sami alebo chceme papať – a ak nás nebudú mať radi, kto sa o nás postará? Ako mládežníci si hľadáme svoju skupinu, do ktorej zapadneme, aby sme nezostali “vyhnanci” a samotári. V robote sa snažíme patriť k tým “úspešným” a obľúbeným.
A to, kto skutočne sme a po čom skutočne túžime, zostáva niekedy ležať v priekope vedľa diaľnice za uznaním.
Pozrite sa na všetky aktivity, ktoré dnes robíte, a položte si pri každej z nich jednu podstatnú otázku: “Keby som bol jediný človek na svete, mala by táto vec pre mňa ešte stále význam?”
P.S.: Kto máte záujem aj o iné Ambaline mandaly, nájdete ich tu.











Povedz svoj názor