Napísal mi jeden čitateľ, ktorého si pracovne nazvem Ferko Mrkvička, aby bolo všetkým jasné, že to nie je jeho meno 😛 :
Mam precitane nejake knihy od castanedu a zaujima ma jedna vec. Don Juan hvoril ze naucit sa vidiet nejde nijako inak len pomocou fajcenia zmesi.
Nuž, nie som odborník na “videnie”. Jednak sama “nevidím” a nepoznám ani nikoho, kto by “videl” (a ten jeden, ktorý to o sebe tvrdil, videl ešte menej 😉 ako ja). Ale ak si to správne pamätám, tak ten výrok, že “bez houbiček to nejde”, sa viazal na Castanedovu povahu – príliš racionalizujúcu, držiacu sa sociálnej interpretácie vecí. Aby Castanedu “uvoľnil” a umožnil mu čo len pripustiť existenciu niečoho nad rámec bežného vnímania, potreboval ho don Juan nacpať nejakým kaktusoidným sasafrasom. Mescal, ak sa nemýlim.
Dnešní ľudia majú podstatne menej zafixované vnímanie v “realite” (čo som pochopila najneskôr vtedy, keď sa jedna kočka vážne dopytovala, ako sa má stať morskou pannou, pretože v telke práve bežal seriál H2O), takže skôr majú problém držať sa reality než vybiehať z nej.
Takže moja odpoveď: nie, nikto nepotrebuje halucinogény. Jediné, čo potrebujeme, je nastoliť okamih vnútorného ticha, kedy si prestávame komentovať to, čo vnímame (“zastaviť svet”). A presne k tomuto som dnes našla jeden úžasný citát Thich Nhat Hanha: “Ticho neznamená nehovoriť a nerobiť veci; znamená, že vnútorne ťa nič neruší.” Inými slovami, treba si poupratovať vnútro (napr. cez rekapituláciu alebo pathworking) a potom sa človek dostáva do stavu, že začne vnímať, čo vníma. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor