Na prvý pohľad veľa vecí vyšlo – ale niekde vnútri v nás pretrváva pocit, že to nebolo presne podľa našej predstavy, alebo aspoň tak, ako by sa nám bolo hodilo. Keď už dlhšie o niečo bojujeme, máme tendenciu myslieť si, že jedného dňa nastane bod, kedy sa naše prianie splní a nebude sa treba už o nič snažiť. Ale takýto bod znamená len jedno – absolútnu stratu motivácie a schopnosti tešiť sa na budúcnosť… A preto nám veci vychádzajú “tak všelijak”, len nie presne podľa našich prianí – aby nás nútili špekulovať a snažiť sa a tešiť sa a túžiť aj naďalej. Slovom, aby nás nútili aj naďalej žiť.

Keď sa nám chvíľku darí, máme vo zvyku spadnúť do presvedčenia, že to je “odmena” za to, akí sme – a kým budeme rovnako dobrí, bude sa nám rovnako dariť… Lenže život nie je o odmene za zásluhy. Život je o snívaní a sledovaní, kde sa naskytuje nová možnosť dostať sa bližšie k cieľu. Ak v tomto nepoľavíme, jedného dňa dôjde k zlomu a znova sa niečo podarí… na to, aby sa niečo iné pokazilo a nútilo nás snívať a snažiť sa naďalej. A tak sa večne máme čím zapodievať a ani na sekundu sa nenudíme. 🙂

Ak neveríte, tak skúste povedať, kedy začal váš terajší boj… a kedy skončí. Možno odrazu zistíte, že všetko je len výsledkom niečoho, čo tu už bolo predtým, a vedie k niečomu, čo tu bude potom – a že nič sa teda nikdy “nezačalo” a preto sa nikdy “neskončí”… The show must go on. 🙂