Keď dlhší čas žijeme prepnutí do režimu “vydržať, ustáť”, môže sa nám stať, že prestaneme dôverovať zmenám a príležitostiam. Vnútorne sme nastavení nevzdať sa. To, čo už poznáme, nám môže prichodiť bezpečnejšie ako niečo nové, hoci aj lákavé… Je to všetko len vec energie. Ak ide väčšina našej energie do toho, aby sme udržali pohromade náš svet, nemáme čo vložiť do snívania. Ak nás stojí obrovskú námahu každý nový krok v už známom teréne, odvraciame oči od toho, čo leží naokolo.

Potrebujeme do vecí dostať znova pohyb. Potrebujeme si povedať, či budeme za každú cenu udržiavať staré, známe status quo, alebo si trúfneme, necháme ho zrútiť sa a celú našu energiu venujeme niečomu novému. Niečomu, čo nám dodá nádej.

Nebojme sa. Všetko, čo má niekde svoj začiatok, má aj svoj koniec. Aj keby bola odvaha dnes desivá, zajtra si na ňu už privykneme a stane sa našou druhou kožou. Kocky sú hodené – stačí sa len rozhodnúť a urobiť najbližší krok.