Sme ako slepý v tmavej miestnosti – nevidíme, ale veľmi nám to neprekáža. Poskladali sme si o udalostiach istý príbeh, ktorý však neodráža pravdu; pravda vychádza na povrch v podobe rušivých situácií. Možno nás rozčuľujú, možno nám robia zle – ale v podstate len ukazujú, kde sme sa mýlili a potrebujeme sa nanovo zorientovať.

Doteraz sme sa nechali unášať prúdom. Teraz sa celé dianie sústreďuje do jediného bodu – a tu sa začína naša istota a bezpečnosť otriasať. Je to skúška našej vôle a výdrže – zotrvať, nezmeniť smer, vydržať. Dať priestor sebe – a rovnako ho dať i iným, aby sme všetci mohli byť to najlepšie, na čo si práve trúfame.

Práve teraz máme šancu dať ľuďom najavo, že si ich ceníme. Funguje to ako bumerang – aj oni prejavia, že si cenia nás, a to nám pomôže vytrvať a neprepadnúť pochybnostiam. Obráťme svoju pozornosť dovnútra a ak vonku panuje tma, zažnime svoje vnútorné svetlo a posvieťme sebe aj iným.