Niekedy sme takí upnutí na náš cieľ, že strácame z očí prítomný okamih a jeho možnosti. Všeličo si predstavujeme a hľadáme potvrdenie pre naše predstavy, nie pre to, že sa veci hýbu vpred… Tento týždeň nám hovorí, že sa máme zastaviť, započúvať do svojho vnútra, zotrvať v tu-a-teraz a vyťažiť všetko, čo nám prítomný okamih poskytuje.

Je možné, že sme v poslednom týždni narazili na prekážky, že veci nevychádzali celkom podľa našich prianí. Nič z toho, čo sa naskytlo, nebolo absolútne dobré – a my sme potrebovali voliť medzi tým, čo už dávno poznáme, a rizikom nového. Toto odďaľovanie niekedy ničí naše nervy, ale na druhej strane vynútené čakanie sprehľadňuje aj naše priority a buduje našu odolnosť voči príkoriam. Kto si zvykol na to, že nie je vždy podľa neho, nebude mať problém prispôsobiť sa situácii a využiť ju tak, aby z nej niečo dostal.

V najbližšom období si potrebujeme dať pozor na to, aby sme zbytočne neuľpievali na našich predstavách a očakávaniach, ale zúročili každú možnosť, ktorá sa nám naskytne. Keď realitu nedonútime, aby bola taká, ako si prajeme, využime ju takú, aká je!