“Väčšina z nás nevie, čo znamená “láska”. A tak z osamelosti, z toho pocitu nedostatku, z neútulnosti života sa pripútavame k čomusi, k rodine. Stávame sa na nej závislí. A keď potom manžel či manželka ochladnú, začíname žiarliť. Žiarlivosť nie je láska – ale láska, ktorú spoločnosť v rodine vyznáva, je uctievaná. Je to iná forma obrany, iná forma úniku pred sebou samými. Každá forma odporu prináša závislosť. A myseľ závislá na tom či onom nemôže byť nikdy voľná.” — Jiddu Krishnamurti
Keď náš pocit spokojnosti závisí od vonkajších okolností (kto je s nami, čo máme a kde a ako žijeme), je to podmienená spokojnosť. Nemáme nad ňou kontrolu, pretože nemáme kontrolu nad tým, či ostatní zmenia názor alebo nie, či nás budú uznávať alebo nie, či nám dajú to, čo očakávame… Hovoríme tomu “láska”, ale je to v podstate len závislosť na prítomnosti niekoho iného v našom živote. A ak je tam ten človek preto, lebo bez neho sa cítime slabí a bezbranní, tak sa budeme cítiť slabí aj bezbranní aj s ním – len čo si uvedomíme, že by mohol odísť… To, čo malo odstrániť náš pocit slabosti a bezbrannosti, ho naopak prikrmuje. A tak si okolo tohto pocitu začíname vytvárať ochranný val a tento potom určuje ďalší náš život. Niečoho sa bojíme, chránime sa pred tým a odporujeme situáciám, kedy by k tomu mohlo dôjsť. Tie situácie, kedy by sme mohli trpieť, možno ani nikdy nenastanú – ale náš strach z toho, že by mohli nastať, nám spôsobuje každodenné utrpenie.
Jediné východisko z tohto začarovaného kruhu je poskytnúť sám sebe to, čo očakávame od iných. Potrebujeme pozornosť? Venujme si ju. Potrebujeme pocit ochrany? Budujme si ho. Keď vnútorne nie sme závislí, aby niekto/niečo “zvonka” zapchal našu dieru v duši, začneme sa vnútorne uvoľňovať, udalosti cez nás začnú pretekať bez toho, aby nás veľmi poškodili a začneme vyžarovať vnútornú pohodu. No a podľa zákona rezonancie čo vyžarujeme, to k nám prichádza… čiže je na zamyslenie, čo chceme vyžarovať. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor