Stret dvoch svetov

Včera som sa cestou z roboty domov zastavila v obchode niečo kúpiť. Napodiv, mali aj vozíky s rastlinami a dokonca som tam videla šáchor. Chcela som ho kúpiť mačičkám na obhrýzanie miesto mačacej trávy, pretože ten, čo som mala, som zabudla polievať (po tom, ako ho aj s koreňmi vyhrabali z kvetináča 😛 ). Mali ešte dva, jeden pekný, veľký, jeden taký podvyživený, tak som šla k vedľajšiemu vozíku, či aj tam nebude, ale nebol. Vrátila som sa po ten veľký, ale ten medzičasom niekto už kúpil… tak som zhrabla ten podvyživený, zaplatila som ho a vyšla som von.

Pred obchodom bol stánok s ovocím. Špekulovala som, že niečo kúpim, ale musela som pozrieť, koľko peňazí mám (stánok kreditky neberie) – a nemala som dosť… Tak som sa pobrala domov.

Pôvodne som chcela ísť po svahu, ale po tých dažďoch bol svah celý rozčvachtaný a brodiť blatom a šmýkať sa v ňom sa mi nechcelo, tak som sa vrátila k obchodu, že pôjde opačnou stranou, po chodníku. A vtedy som si uvedomila, že mám prázdne ruky. Môj šáchor bol fuč.

Spomenula som si, že pri stánku, keď som pozerala, koľko peňazí ešte mám, som ho zložila na zem… Bežala som k stánku. Chlapec bol ochotný, okamžite zareagoval a prikývol, že šáchor našiel a dal ho bokom… Ukázal aj, kam, ale tam bolo už len prázdne miesto a ďalší kvetináč s vyschnutou pampovou trávou.

“No, už si ho asi niekto vzal,” vyhŕkol ospravedlňujúco. Bolo vidno, že ho to úprimne mrzí.

No tak nič. Otrávene som si povedala, že som práve prišla o takmer 5 €, a pobrala som sa po chodníku domov.

Kým som bola preč, muselo poriadne liať a kanalizácia už bola preplnená, pretože časti cesty stáli pod vodou. Bolo umenie prejsť bez toho, aby sa vám nabrala do topánok… Za mnou dychčala nejaká baba vo fialovej bunde. Bola mi príliš blízko a šla mi na nervy. Pokúšala som sa pridať, ale aj ona pridala. Pustila som ju pred seba a zámerne som sa šuchtala, aby sa odo mňa vzdialila. Tieto dni akosi nemám na ľudstvo chuť.

Búrka musela byť poriadna; pred domom boli polámané rastliny, vyzeralo to ako po výbuchu. Dokonca tam bola aj kus odpilovaného dreva. To už som si uvedomila, že zrejme sused dostal záchvat besnoty a škodil, ako vedel.

Poprekračovala som ten bordel, vzdychla, že ho budem musieť ísť odpratať, a potešila som sa, že to rozoberiem s otcom. Potom som si povedala, že ale ak ten blbec sused na nás zaútočí a ublíži otcovi, ja ho snáď zabijem – a uvedomila som si, že čo robím, ako myšlienkami vytváram negativitu, a chytro som s tým prestala.

Naša predizba vyzerala útulne, ale kým som bola preč, museli ju celú prerobiť. Vystlali ju až po stenu handrovým kobercom, v krbe horel oheň, okolo nízkeho stolíka sedeli otec s mamou a ešte jedna dvojica, taký zapšklý starší pár. Naši im nadšene niečo rozprávali, boli celí vytešení a žiarila z nich taká pohoda, až ma to zaskočilo… Zato ten starší pár vyzeral ako kontrolóri z miestneho úradu – odutí a nepriateľskí. Baba sedela na stoličke, chlapík na druhej vedľa nej a na tretiu, jedinú voľnú, si položil čiapku. Pozdravila som, odložila som jeho čiapku na stolík a sadla som si. Zagánil na mňa tým okom, čo na psa. Vnútorne som sa dobre bavila.

Z domu do predizby prišla sestra. Trochu ma šokovalo, že len v krátkom saténovom župančeku, ale ona si to môže dovoliť, má perfektnú kostru a nohy až po zem… S úsmevom od ucha k uchu nás pozdravila, sadla si na gauč vedľa našich a natiahla sa ku mne, že ma vystíska. Odtiahla som sa a signalizovala som jej, že nemám práve chuť.

A potom som sa zobudila. 🙂

Chvíľu som špekulovala, čo ten sen môže znamenať, ale nijako som sa nechytala. Vnímala som len tú pohodu v mojej rodine oproti vnútornej nepohode, hoci vnútorne to nebola až taká nepohoda, len reakcia na príkoria dňa… Nedávalo mi to zmysel ani dejovo, ani osobami a obsadením. Jediné, čo som vedela vymyslieť, bolo “predzvesť tvojej smrti”, ale bolo to také nedotiahnuté do konca, že ani toto nevyzeralo pravdepodobne…

Nakoniec som požiadala Gabriela, nech mi pomôže. Neozval sa, nuž som čakala, či neprídu nejaké nové vnemy, nové uhly pohľadu. A odrazu mi napadlo: čo práve robíme v projekte Rok pre seba? Bolo tam cvičenie na okamžité uvoľnenie a presmerovanie negativity… Dokonca som ho pred pár dňami skúšala v praxi. Ide o rýchle uvoľnenie stuhnutého svalstva a “otvorenie” postoja. Ozval sa vnútorný hlas a spýtal sa, aký rozdiel bol medzi postojom mojich a mojím vlastným?  Kým oni boli absolútne uvoľnení a energia cez nich plynula hladko (presúvala som sa medzi ich telami a tým mojím), ja som bola kŕčom stiahnutá a všeličo do mňa “zadieralo”. Tá ožuvaná rastlina. To, že som o ňu prišla. Tá baba na ulici. Tá oprsklá dvojica u nás a ten gániaci panák.

Odrazu som si uvedomila aj to, kto je moja sestra… Už v sne som sa začudovala, že ju mám, ale v sne vždy hrám podľa pravidiel sna, takže nerozoberám. Teraz mi to došlo… Nijakú sestru nemám. Gabriel. V ženskej podobe, pretože keby tam prišiel ako chlap a pokúsil sa ma objať, asi mu zakrútim krkom. 😛 Pokúsil sa ma tým objatím vytiahnuť z toho hnusu zeleného, v ktorom som sa vnútorne nachádzala.

A tak som sa uvoľnila a cítila som, ako všetko to podivovanie, neporozumenie a napätie ide priamo cezo mňa, nemá sa na čom zachytiť a tak odchádza z tela preč… 🙂 Keď by som sa dokázala udržať v takomto stave, prestanú mi veci vadiť. 🙂 Život ma prestane bolieť. 🙂

Bude to fuška, ale za pokus to stojí. 🙂

 

Reklamy

One thought on “Stret dvoch svetov

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s