Eprakone – ezoterika a spiritualita

5 odpovedí na na “O mačkách a návyku očakávania”

1. 

   Miskat

   27. júla 2017

   Je návyk aj to, keď je všetko v poriadku a očakávam, že sa niečo stane (a zvyčajne sa aj stane)? V stave, keď sa dlho nič nedeje a všetko je v mojom živote v poriadku začínam byť vždy riadne letargická a mám pocit akoby išlo všetko mimo mňa-akoby som tento život nežila ja a vtedy ma napadne, že je všetko tak kľudné a už sa dlho nič nestalo (snažím sa myšlienku nerozvíjať a nejako negovať,aby som to neprivolala, no vždy sa následne niečo extrémne udeje). Ako rozoznám, či to zlé si následne privolám svojim očakávaním a teda je to očakávanie alebo sa mi niečo stane, len aby som sa vrátila´´späť´´ do života (viz. Váš článok o fokusovaní :D).Ďakujem.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Just Hela

      27. júla 2017

      Dnes som si “šnupla” 😛 seminár, ktorý zasa trochu pootočil moje vnímanie. Vlastne je jedno, či si to priťahujeme, alebo len reagujeme… Všetko je energia a aj naše energetické telo je len nejaká bublina v tejto energii. Čo tečie vonku, môže byť niekedy vibračne blízko k tomu, čo je zahrabané niekde vovnútri našej bubliny – a aj keď je to obvykle celkom slabučké, len čo sa nájde patričná podobná vibrácia v prostredí, tak to zosilnie až do vnímateľných rozmerov. Je to princíp “entrainment” – jedna vibrácia posilní druhú a prispôsobí si ju. Keby tam nič nebolo, nemá sa na ňu čo zavesiť a my ju nevnímame. Tým, že ju vnímame, niečo tam bolo – a je dobré to ošetriť, ešte kým to vnímame, inak sa to zasa dostane “pod radar” a vybúši to v ďalšom nevhodnom okamihu. 🙂

      Takže aj k tomu fokusovaniu: keby na mne nebolo nijakých neošetrených odporných pocitov, musela by som sa fokusovať cez tie dobré. 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
2. 

   Miskat

   27. júla 2017

   Je to tak, akoby manžel iba čakal na malý podnet, odo mňa, aby sa mohol pohádať.. 😀 niečo nevysporiadané vo mne teda zrejme muselo rezonovať s niečím v ňom (iba neviem ako to ošetriť ) a zaujímavé, že práve vo chvíli, keď sa mi zdalo všetko až príliš v kľude… možno to bol on, kto sa potreboval fokusovať a nie ja 😀 chi.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Just Hela

      28. júla 2017

      A čo ak to vôbec nie je o fokusácii? Je veľa iných energetických zápletiek… Napríklad jedna taká: naša rodina nás zamlada naprogramovala do istého sebavidenia a istých návykovo-reaktívnych vzorcov. Tieto vzorce sa stali súčasťou našej identity. No a podvedomie vie, že raz z rodiny odídeme, tak sa nám snaží pre našu identitu zabezpečiť vhodné nové prostredie. Hľadáme si partnerov, ktorí nám viac-menej replikujú to, na čo sme už zvyknutí. A tak nejeden mládenec skončí s manželkou, ktorá má všetky prejavy jeho matky, ktoré ho rozčuľovali a vyvolávali v ňom pocit nevyhovovania, a nejedna dievčina sa zavesí na chlapa, ktorý je rovnaký mačo ako jej tatko a rovnako neuznáva ženy ako cítiace tvory. 🙂 V prvých okamihoch pocit “lásky” všetko toto prehluší (a na pozadí ešte rezonuje aj mesiášovský komplex “ja ho/ju zmením”), ale je to tam. Keby to nebolo v nás, nezareagovali by sme na tie signály u partnera (rezonancia).

      Teraz tá druhá časť – to “obdobie kľudu”. Ono obdobie kľudu nie je nikdy obdobie kľudu, ale je to zdanlivý kľud pred búrkou. Človek vnútorne už začína reagovať podráždene, ale snaží sa to potlačiť a dúfa, že to je len zlá nálada a prejde to. Lenže veci málokedy “prejdú”; naopak, zbierajú sa a potom vybúšia. Ale partner tiež nie je na hlavu padnutý kretén a hoci len podvedome, jeho systém registruje nenápadné signály, že niečo nie je v poriadku. Na povrchu máš pocit, že všetko je OK, vovnútri ťa nevedomky žerie, že ale signály hovoria niečo iné… Dostavuje sa pocit “to nie je normálne, to je ticho pred búrkou”.

      A aby to nebolo celkom jednoduché: má to aj opačné garde. Ty niečo o partnerovi predpokladáš, Začneš to hľadať. Ono to tam nie je, ale tvoje očakávanie (a tým aj signály) sa zmení. Partner podvedome zachytáva signály o sebe a dráždi ho, ako vôbec nekopírujú jeho skutočné rozpoloženie. Začína reagovať viac a viac na signály, ktoré ty podvedome vysielaš, a tým tvoje zmenené správanie vyvolá zmenu správania u neho.

      A ešte je zrejme oveľa viac možností, na ktoré som si nespomenula a o ktorých možno ani netuším.

      V každom prípade stojí za to preskúmať svoje presvedčenia o sebe i o tom druhom a byť si vedomý, že na každý konflikt treba dvoch. 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         Miskat

         28. júla 2017

         Ďakujem, naozaj na to vplýva asi veľa vecí 🙂 Je naozaj zaujímavé, že som si vždy vravela, že nechcem muža ako je môj otec a čím som staršia tým viac sa naňho aj ja podobám správaním i keď v miernejšej forme a dokonca akoby sa naňho menil aj môj manžel (hlavne keď extrémne vybuchne a nadáva, čo nikdy nerobil) -vždy som si myslela, že je iný ako bol môj otec a náš vzťah vyváženejší ako mali moji rodičia, no tie vzorce sú zrejme hlboko zakorenené, lebo keď sa pozriem spätne, tak sa nájdu aj u mojich dokonca starých rodičov aj keď na prvý pohľad to u nich vyzeralo inak. Takže ešte raz ďakujem za iný pohľad na vec, už počas písania tohto postu si začínam uvedomovať, zrejme čo vlastne koluje generácie u žien v mojej rodine-aké strachy a presvedčenia . 🙂

         Páči sa miPáči sa mi