Zdá sa, že máme za sebou obdobie postupnej premeny – takej postupnej, že až teraz si začíname na maličkostiach všímať, ako inak, rozumnejšie sa správame. Ešte stále vyzeráme, ako že to sme my, ale hovorí z nás niečo nové, hlbšie a múdrejšie. Akoby do skladačky pribudli ďalšie kúsky a výsledný obraz začína byť čoraz zreteľnejší.

V poslednom čase sme sa nechali unášať prúdom udalostí a postupne sme sa naučili spoliehať sa na vyšší zmysel vo všetkom. Teraz nastáva doba vychutnať si, čo sme dosiahli, a hlavne – nespadnúť do posudzovania ostatných, ktorí sú niekde inde ako my. Putá duality, porovnávania a posudzovania potrebujeme s konečnou platnosťou nechať za sebou. Patrili nášmu starému ja. Naše nové ja si svoje spôsoby nazerania na svet zatiaľ ešte len hľadá. Naše nové ja práve vystupuje z rámca svojho starého života a oblieka si nový život ako čistú košeľu.

Čokoľvek príde, pokúsme sa tomu podať pomocnú ruku. Miesto strachu nastupuje ochota a dôvera.