Eprakone – ezoterika a spiritualita

Nepotrebujete veriť sebe. Nepotrebujete veriť svojim myšlienkam. Nepotrebujete veriť tomu, čo vám vaša myseľ podsúva.

Naša myseľ zbieha svoje rutiny. Zakaždým, keď nám povie, že niečo nemáme urobiť alebo nás niečo ohrozuje, nemusíme sa tým riadiť. Naša myseľ je proste strážca na stožiari plachetnice, ktorého úlohou je vykrikovať na nás všetky možné ohrozenia, aké odhalí! Ale ten, kto rozhoduje, čo s nimi urobí alebo neurobí, sme my sami. Nemusíme konať zakaždým, keď nám myseľ niečo vykríkne – mnohé z toho sú len kecy mysle.

Pamätajte: aby vás vaša myseľ odlákala od konania, povie a urobí čokoľvek. Pozná vás. Pozná vaše nádeje, pozná vaše strachy, pozná vaše slabé miesta, vie, kde ste si v minulosti nabúrali čumák a na čo ste naleteli! Vie, na čo reagujete. Preto vie, ako vám povedať veci tak, aby ste sa s nimi cítili v pohode a považovali ich za rozumné! Aby ste si mysleli, že máte pravdu. Aby vám to dávalo zmysel. Kľúčové slovo tu je myslieť si. A to je problém, pretože nakoniec nezávisle od vašich dôvodov, nezávisle od príbehu, čo si o tom rozprávate, ste neurobili, čo bolo treba, a nevyhrali ste. Nech už sú vaše zdôvodnenia sebalepšie a nech už sa vovnútri cítite v pohode, neurobili ste, čo bolo treba, a na konci sa budete cítiť ako neschopný babrák.

Potom, v rámci našej ochrany pred dopadom nekonania, naša myseľ nájde dôvody pre náš neúspech a my ideme ďalej – ale pritom sa naša odvaha a sebadôvera trošičku scvrkne. Zakaždým.

Potom sa čudujeme, prečo nie sme takí spokojní a úspešní, ako by sme si priali byť. Ale všetko to špekulovanie a prehrávanie si v hlave je nanič. Jediné, čo zaváži, je naše konanie – a že konáme, hoci si v hlave nariekame a prehrávame si jednu katastrofu po druhej.