Aj keď to vyzerá ako súvislý text, je to len zoskupenie niekoľkých viet z knihy:
“Úmysel je sila, ktorá udržiava vesmír v chode. Je to sila, ktorá všetkému dodáva fokus. Vďaka nemu sa deje svet.”
Pošúchala podošvou topánky po zemi a odhrnula nabok vyschnuté lístie. “Pod suchým lístím je pôda, obrovská zem. Úmysel je princíp pod všetkým.”
Pre mňa tento citát má dnes už len sentimentálnu hodnotu. Kým som verila, že vesmír je založený na úmysle, bol by mi býval obrovským potvrdením, pretože som sa vtedy dopracovala k tomu istému poznatku bez toho, aby som ho bola od Abelarovej prevzala… Vlastne som si ani nepamätala, že v tej knižke niečo podobné bolo, a podľa značenia som to kedysi ani nepovažovala za dôležitú informáciu.
Lenže dnes… dnes už neverím na nejaký úmysel za všetkým. Verím len na svoj vlastný úmysel – a to je presne tá sila, ktorá “udržiava v chode” môj príbeh o svete. Fokusuje ma na isté veci – tie vnímam zosilnene, kým ten zvyšok vnímam zoslabene, alebo vôbec nie. Takže zmena úmyslu niečo interpretovať len istým spôsobom povedie k zmene fokusu a k vnímaniu iných vecí/súvislostí. Toľko kauzalita. 🙂
V období PNKS (pred návratom k súdnosti) som úmyslu hovorila “besná bosorácka vôľa”. Momentálne sondujem, nakoľko môže byť človek bosorákom aj naďalej, keď prestane veriť na úmysly za všetkým – a čo vlastne “byť bosorákom” znamená. 🙂










Povedz svoj názor