Nemám album fotografií. Mám jednu fotku z našej rodiny, inú fotku mojich rodičov spolu a potom jednu fotku každého osve. A to stačí. Nepotrebujem veci, čo by mi ich pripomínali; nosím ich v sebe na úrovni vedomej spomienky.
Pred pár rokmi pri čítaní Castanedu som sa dozvedela, že toto je spôsob, akým svetom cestujú bosoráci – nasajú do seba pocit situácie, ktorú opúšťajú, a to je ich jediná batožina.
Dnes som natrafila na citát, ktorý to pekne dáva do slov:
“Nadýchni do seba večer a drž ho v svojich pľúcach.” — Sebastian Faulks (“Inhale and hold the evening in your lungs.”)
Nie som poét, ale toto by to celkom dobre vystihovalo. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ano.
Páči sa miPáči sa mi
Presne to isté robím aj ja. Ten pocit a spomienku , mi totižto nikto nevymaže.💖😈
Páči sa miPáči sa mi
hmmm, pamatam si este ked som tancovala v divadle jeden moment, ked som urobila nieco taketo. Lezala som vtedy akoze mrtva a mala som chvilu cas, preslo mi hlavou, ze toto raz skonci a bude mi to chybat, musim si to ulozit Tak som si ten moment zobrala so sebou, skusila som si ulozit vsetky vnemy, ktore som za tych par sekund dokazala registrovat a mam to. Mozno sa potom lahsie opustaju veci, nemala som problem skoncit a odist. Otazka je, ci tam potom nenechame kusky svojej energie (v tej situacii), ktore potom v buducnosti (ak zabudneme) mozeme pracne hladat.
Páči sa miLiked by 1 person
Nie, práve naopak. Tým, že situáciu “nasaješ do seba”, nasávaš ju do seba aj so svojou energiou. Tá energia zostáva v tebe, nie v situácii. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
aha, ok, moze byt.
Páči sa miPáči sa mi