Nemám album fotografií. Mám jednu fotku z našej rodiny, inú fotku mojich rodičov spolu a potom jednu fotku každého osve. A to stačí. Nepotrebujem veci, čo by mi ich pripomínali; nosím ich v sebe na úrovni vedomej spomienky.
Pred pár rokmi pri čítaní Castanedu som sa dozvedela, že toto je spôsob, akým svetom cestujú bosoráci – nasajú do seba pocit situácie, ktorú opúšťajú, a to je ich jediná batožina.
Dnes som natrafila na citát, ktorý to pekne dáva do slov:
“Nadýchni do seba večer a drž ho v svojich pľúcach.” — Sebastian Faulks (“Inhale and hold the evening in your lungs.”)
Nie som poét, ale toto by to celkom dobre vystihovalo. 🙂










Napísať odpoveď pre Levandula Zrušiť odpoveď