Strach z vlastnej zraniteľnosti

napriek tomu žiŽivot nie je o tom, aby sme sa stiahli a začali vyhýbať nepríjemným zážitkom. Je o tom, aby sme si vytvorili dostatočnú odolnosť, že nás nepríjemné zážitky neodradia od toho, aby sme ho žili naplno a tešili sa z toho dobrého, čo v ňom máme…

Strach z vlastnej zraniteľnosti nám môže urobiť zo života peklo. Ak si od samého strachu a predsudkov, že by to mohlo bolieť, na nič netrúfneme, premeškáme všetko príjemné v živote a celý ho strávime presne tam, čomu sme sa chceli vyhnúť – v strachu a bolesti.

Z vlastnej skúsenosti: sme oveľa silnejší, než si o sebe myslíme… Keď sa zbavíme samonastolených obmedzení, ktoré nám vnútil strach z nepríjemných zážitkov, zistíme, že svet má oveľa viac príjemných zážitkov než tých nepríjemných. 🙂 A možno aj vďaka tým nepríjemným zážitkom si dokážeme viac vychutnať situácie, kedy to vyšlo, kedy sme si užili, kedy sa veci vyvinuli presne tak, ako sme potrebovali – alebo aj lepšie. Keby sme sa boli báli do nich vojsť, v živote sa toto nedozvieme…

Reklamy

One thought on “Strach z vlastnej zraniteľnosti

  1. 🙂 Tento rok je týmto vnímaním možno výnimočný, resp. umožňuje mi zažívať – pozorovať z blízka práve tento typ zážitkov. Idem do projektov, do ktorých by som pred istým časom, ani nie tak veľmi minulým, nešiel ani náhodou.
    Nie preto, že by som sa bál, alebo nemal dosť síl, ale preto, že bolo mojim presvedčením (pravdou), že treba vydržať a udržať stav veci nezmenení – chrániť jeho statiku.
    Pojem “rozvod” je v tomto prípade pre mňa takmer peklom, resp. jeho predstava …no, asi lepšie poviem, ak použijem min. čas…bol pre mňa niečím, čo je len pre slabochov, čo nemajú vieru v stálosť hodnôt “klasického” vnímania rodiny.
    Vydržať s 1 partnerom nech sa deje, čo sa deje … no a teraz som tu, uprostred tohto môjho predpokladu a sám som aktérom, ktorý roztočil toto súkolie a spôsobuje všetko, čo z toho vyplýva a nasleduje…nie je mi do smiechu, ale ani nie som zničený z toho, čo som sa rozhodol spraviť a z následkov, ktoré to prináša…na šťastie nemáme deti…v tom prípade, by som to asi nedokázal spraviť, ale možno je zbytočné o tom špiritizovať, keď to nie je skutočnosť.
    Je to veľmi zvláštny pocit, zistiť, že to najväčšie zlo, nie je vlastne zlom, resp. dá sa na neho nahliadať aj ináč a s pochopením…že môj strach z toho, že moje rozhodnutie niekto iný nezvládne, môže byť môj strach z toho, že neverím v jeho vnútornú silu a dokonalosť …
    …je možné, že keď 1 pohľad/názor/skutočnosť odchádza, spraví miesto inému…že ten nový, bude mať rovnako platný a dôležitý význam, ako ten predchádzajúci…
    …moja čerstvá skúsenosť vraví, áno a navyše sa to cíti naozaj dobre, lebo som si dokázal priznať pravdu, ktorú som už dlhší čas odmietal v sebe vidieť a to sa cítilo naozaj mizerne.
    Sila priznania (úprimnosť) a viera…sú pre mňa úžasný nástroj v spojení s triezvym myslením (sedliackym rozumom) a intuíciou…akrobacia v priamom prenose… 🙂
    Ďakujem za článok Sun, pomohol. 🙂

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.