Dnes som vďačná predovšetkým za to, že sa deň už chýli ku koncu… Nepatril k mojim najobľúbenejším. Myslím, že budem potrebovať aspoň týždeň, než ho predýcham.
Znova som dostala depku – tak nenápadne, že som ju spozorovala až vtedy, keď som si na všetko (napr. “mám chuť na kávu?”) začala odpovedať “kiež by som bola mŕtva”. To už aj debil ako ja pochopil, že zas raz niečo neustriehol.
Okej, depresia. Boh s tebou. Keď tu si, asi si potrebná – ale aj tak ma tak nejako s*rieš. 😕










Napísať odpoveď pre Vieročková Zrušiť odpoveď