Našla som článok, čo nie je veľmi “spirituálny”, pokiaľ spiritualitu nevnímate ako cestu ľudskej duše… a ak áno, potom niet nič spirituálnejšieho ako tento článok, pretože aspoň mne pomáha pochopiť, s akými problémami zápasíme pri poznávaní reality.
Keby existovalo niečo ako paradox, tak moja situácia by bola paradox 😉 – anjeli mi dali meno “láska” (Sun) a ja neviem, o čo ide… Autor Justin to zhŕňa zo svojho pohľadu: ak je niekto chytrý, ťažšie si nájde lásku. Prečo?
“Nehovorím, že ak ste zamilovaní, ste hlúpi. Vravím, že vysoko inteligentní ľudia majú väčšie problémy zamilovať sa.”
Inteligentní ľudia aj v láske viac analyzujú
Inteligentní ľudia vidia ďalej do budúcnosti. Táto predvídavosť je sama o sebe schopnosť analyzovať situáciu, vyvolať si minulé skúsenosti a rozumne odhadnúť budúce možnosti vývoja. Preto inteligentní ľudia rýchlejšie opúšťajú vzťah pri prvom náznaku problému. Navyše sa opierajú o minulé skúsenosti – ale tie dokážu byť nespoľahlivý poradca, pretože vzťah nie je s osobou s minulosti, ale s niekým iným, kto môže mať celkom odlišné vnútorné programy. Ak sa príliš spoľahneme na naše minulé skúsenosti, zaujímavý partner môže aj nedostať šancu, pretože nám pripomína nejakého ksichta z našej minulosti.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že keď sa vám raz prihodilo niečo, čo nesiete ťažko, skutočne máte tendenciu byť podozrievavejší a pretože máte dobrý procesor, všímate si oveľa subtílnejšie náznaky, že sa veci kazia… Táto schopnosť vás po čase vedie k skepticizmu, ako keby sa všetko, čoho sa dotknete, začínalo kaziť. To nie je veľmi povzbudivý prístup k nijakému vzťahu – ani milostnému, ani priateľskému, ani k spolupráci.
Inteligentní ľudia bývajú rezervovaní
Ďalší vedľajší dopad používania minulých skúseností je ten, že inteligentní ľudia sú oveľa opatrnejší. Pomalšie sa otvárajú, pretože analytický mozog nikdy neprestane vyhrabávať minulé zážitky, kedy sa niekomu otvorili a ten ich zranil. Z tohto dôvodu si ostatní o nich často myslia, že sú podchladení alebo neprístupní – a o to žiadny partner nestojí.
To mi pripomenulo môj nedávny zážitok, kedy som pozerala datingovú show a odrazu som zistila, že pre mňa absolútne diskriminačný faktor je u muža pekný výzor. Bola som ochotná odmietnuť chlapa len preto, že pre mňa bol “príliš pekný” a pamätala som si, aké bolestivé je byť “škratou”. Našťastie, aspoň u mňa stačil tento jediný okamih uvedomenia na to, aby sa program začal sám korigovať. 🙂
Inteligentní ľudia si často sami volia samotu
Vysoko inteligentní ľudia sa správajú analyticky i pri vzťahoch. Preto si uvedomujú, že byť sám je lepšie ako byť s nevhodným partnerom. Je to racionálne, premyslené rozhodnutie. Často sú sami, že sa rozhodli neakceptovať nič iné, nie preto, že by ich okolnosti k tomu donútili.
Vrana k vrane sadá
A jeden z diskutujúcich ešte pridal postreh, že ak je niekto vysoko inteligentný, ťažko si hľadá partnera, pretože po svete nebehá až tak veľa vysoko inteligentných ľudí a “vrana k vrane sadá” – cítime sa lepšie v spoločnosti niekoho podobného ako my, vzťah je harmonickejší a naväzuje sa ľahšie – a preto inteligentní ľudia často narazia na partnera, pri ktorom okamžite čaro opadáva.
***
Pre mňa to bolo hodne poznávajúce a umožnilo mi to odpustiť si niektoré “zlyhania” z minulosti. Skúste povedať aj vy, ako to vidíte…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
No, toto je riadny chyták. Moja skúsenosť je, že existuje program(y), ktorý hovorí, že ak sa budem poriadne pozerať a dostatočne používať predpokladanie (rozumne budem skladať/vyhodnocovať/posudzovať príznaky a tak si v najlepšom svojom vedomí predstavím, ako by to mohlo skončiť), budem sa môcť vyhnúť nepríjemným (zlým) zážitkom (skúsenostiam). Mňa mama svojho času naučila program “múdry sa učí na chybách druhých a hlúpy na tých svojich”, alebo tak nejako to bolo. Jedno veľmi podstatné poznanie, čo ma tento program napr. naučil bolo, že sa treba báť svojich skúseností a toto mi trvalo nejaký ten rok, kým sa mi aspoň čiastočne podarilo tento program “upraviť” … do dnešného dňa je funkčný a veľa krát mi pomohol, ale veľa krát ma aj riadne vydesil a umožnil mi zatiahnuť sa poriadne hlboko do svojej ulity a “čakať”, kým to zlé nejako “prehrmí”. Koncept bojovníka mi v tomto výrazne pomáha uvoľňovať ten “mamin užitočný program”. Samozrejme toto nie je jediný program, ktorý u mňa beží a preto sa to potom tak “super jednoducho” analyzuje, ak chcem prísť na príčinu niektorých mojich reakcií na všelijaké neštandardné podnety. 🙂
Inteligencia – podozrievavosť (program) môže byť v tomto prípade na dlhú dobu riadnym “gordickým uzlom”, lebo nepopustí v snahe predpovedať a usudzovať a vie to robiť v úžasnej presnosti, rýchlosti a pestrej predstavivosti.
Páči sa miLiked by 2 people
Čo môže byť ešte podprogramom tohto programu je “vypínanie / neutralizovanie / diskreditovanie pocitového vnímania” (znecitlivenie), lebo to by mohlo “negatívne” ovplyvňovať “jasný-jednoznačný” proces posudzovania – predpokladania. Je to potom také zdanlivé “naháňanie vlastného chvosta”, nakoľko bez (pre)cítenia situácie je jej vnímanie veľmi obmedzené (moja skúsenosť) a tým pádom aj snaha o predpokladanie-posudzovanie ochudobnená (zámerne rozostrená) o dôležité informácie a tým je ovplyvnený aj výsledok takéhoto pokusu.
Páči sa miPáči sa mi
Trochu to možno zjednodušuješ, pretože veľa z “predpokladania” nie je čisto mentálna (rozumová) činnosť, ale práve pocity/intuícia. Keď napríklad posudzujem ľudí, nerobím to podľa typológie, ale typológia mi len dáva rámec na slovné vyjadrenie môjho pocitu z energie toho človeka. Je to tak, že najprv niečo zacítiš, to vytvorí predpoklad, a potom k tomuto predpokladu hľadáš vyvrátenie alebo potvrdenie. A často aj v iných situáciách. Niečo cítiš, preto to chceš/nechceš a potom hľadáš dôvody, prečo to chceš/nechceš. Myslím, že sa tomu hovorí racionalizácia.
To v tom článku nie je. Tam je vyslovene reč o mentálnych modeloch – zažiješ niekoľko takých situácií, navzájom ich porovnáš, nájdeš spoločné faktory a z nich si vytvoríš mentálny model. S tým potom narábaš ako s “faktom” a rozhoduješ podľa neho, pretože “fakty nepustia”. Ale to, či sa zakladá na úvahách alebo pocitoch, je len na tebe. Ak sa zakladá na úvahách (ako to u inteligentných ľudí býva), potom môže byť vysoko presný. Ak sa zakladá na pocitoch, tie sú nespoľahlivé, pretože sa menia v závislosti od kontextu. Toto je podľa mňa hlavný problém posudzovania podľa minulých zážitkov – že nie sú dostatočne rozanalyzované a okresané na fakty, ale v nich rezonuje hrozne veľa z pocitov.
Páči sa miPáči sa mi
Je to možno tak ako píšeš (to zjednodušovanie), len mne nie je jasné, ako odmeriam (uchopím), či, resp. nakoľko veľké rozostrenie môže spôsobiť “odpojenie – priškrtenie” (diskreditovanie) citového kanála (čo sa pri racionalizovaní často považuje za nevyhnutné), a teda, ako viem vyhodnotiť (jedno či pri logickej, alebo emocionálnej inteligencii), na koľko presne predpokladám? Samozrejme pre mňa platí to, čo som napísal a teda moje správanie (spracovávanie vnemov a nasledovné reakcie) ovplyvňuje suma mojich programov a teda prílišné citové prežívanie (program) nespracovaných skúseností (program) môže viesť rovnako k rozostreniu (program)predpokladu (program). V dualite vládne spravodlivosť 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dnes nie som na výške, takže mám problém sústrediť sa a možno budem odpovedať celkom mimo otázky: Ako vieš, nakoľko presne predpokladáš? Osobná história. Skúsenosť. Koľkokrát ti tvoje predpoklady vyšli? Koľkokrát nie? Dopredu nevieš nikdy. Dokonca ani keď sa “vyladíš na energiu situácie”, pretože ten druhý môže byť vyladený na inú jej vlnu. 🙂
Neviem, kto hlása odpojenie/priškrtenie citového kanála… To je z môjho pohľadu nezmysel. Tvoria ťa tri energie – predsa jednu z nich len tak neodstavíš… Ide o to, získať odstup. Od svojich myšlienok (mentálny kanál), od svojich emócií a drám (emočný kanál) a od svojich želaní, ktoré sú väčšinou produktom vovychovávaných presvedčení/postojov, ale niekedy aj produktom toho, že sme sa vyvinuli z pudom hnaných živočíchov (vôľový kanál). Keď máš odstup a všetko toto najprv skúmaš, než sa rozhodneš, je vysoká šanca, že tvoje predpoklady budú vychádzať. 🙂 Keď nepočúvaš pindy svojho ega, poryvy svojich hormónov a múdrosti predošlých generácií, dosť dobre začuješ hlas situácie. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Snažím sa rozprávať o mojom vnímaní seba samého a sveta, takže odpoveď na tvoju otázku “kto hlása?” je “ja hlásam”. 🙂 Odpojenie – priškrtenie v zmysle, ja som tak pochopil svojho času “racionálne” (chlapácke) vnímanie (city do neho nepatria!) a tak som postupne odpájal, priškrcoval – u seba (srdcovú čakru a iné pravdepodobne tiež). Menej to zdanlivo potom bolí, ale skutočnosť je o mnoho väčšia. 🙂 Ide to relatívne jednoducho a ani som si neuvedomil, čo som to vlastne pre seba “vyčaroval”. Čo sa týka úspešnosti predpokladov, je moja skúsenosť nasledovná. Čím viac (jasnejšie – bez rušenia inými myšlienkami/predpokladmi) sa viem zamerať na daný predpoklad (myšlienku) a svedomito ho živím energiou, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa mi podarí ho vytvoriť. Preto tá “rečnícka” otázka v zmysle “odkiaľ viem, na koľko presne predpokladám?”. Išlo mi len o to, že pojem inteligencia vnímam obojstranne (emocionálna a logická a možno aj vôľová) a teda, po zvážení (posúdení) chápem myšlienku článku tak, že čím viac inteligentný (zručný v používaní 1 z 3 zákl. kanálov) človek je, tým lepšie (na viac ťahov a rýchlejšie) si vie predpokladať (tvoriť) budúcnosť a tým viac sa môže aj báť dôsledkov svojho tvorenia, ak nemá svoj strach a inteligenciu pod vedomou “kontrolou” a tým pádom môže mať väčší problém sa spoločensky (ale aj sám voči sebe)úprimne (autenticky) prejaviť a tým pádom sa spájať do rovnovážnych medziľudských vzťahov. Ja som tam bol a rozprávam iba o sebe (svojich zážitkoch), ale k tomuto súhrnu (verejnému zamysleniu sa) ma motivoval tento článok. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja som patrila kedysi k čisto emotívnym ľuďom. Mentálnu zložku dobre vyvinutú, ale na rozhodovanie sa používalo srdce a potom sa vždy hovorilo “ty debil, veď si vedela, ako to dopadne”… ale “nádej zomiera posledná”. (Pekná zbierka predpokladov, he? 😉 ) Neskôr som dovolila svetu, aby mi dosť zásadne ublížil, a postupovala som presne ako ty – rozobrala som celú svoju osobnosť a čo bola emócia, to putovalo na smetisko. Našťastie mozog bol už zapojený a tak vstupné kanály aj naďalej spracovávajú emócie a pocity, ale už ich nepoužívajú na rozhodovanie. A to, že som zo svojho sveta odstránila tie “veľké” poryvy ako “planutie láskou” a “planutie nenávisťou/bolesťou/hanbou/čímkoľvek”, vo mne vybudovalo oveľa jemnejšie vnímanie medzistupňov. Ale dostala som sa tak ďaleko, že o láske už nemôžem s nikým rozprávať, pretože to, čo veľa ľudí vníma silne prepálene a čierno-bielo, ja vnímam ako odtiene sivej, každý má svoje vlastné označenie a svoj vlastný obsah, a naše slovníky sa už jednoducho nekryjú. 🙂
Môj otec ma kedysi učil, že “inteligencia” je schopnosť organizmu prispôsobiť sa zmeneným podmienkam. Mentálne, emočne i vôľovo. 🙂 Potom nabehol Goleman s jeho “emočnou inteligenciou” a veci sa domotali. 🙂 Sme experti na delenie nedeliteľného. A ja si spomínam na jednu lekciu z minulosti, keď sa ma pri dúhe spýtali “kde začína fialová?” 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
Kokos, práve som si asi konečne “nejako” uvedomil, že vysielač naozaj nenesie vôbec žiadnu zodpovednosť za interpretáciu prijímača … pijímač a vysielač nesú ale zodpovednosť za pocit, ktorý pri danej interakcii prežívajú, pretože ten pocit je výsledkom ich svetonázoru (programov / právd) :O kokooooos toto je veľkééééé ….ufffff 🙂
Počúvam do tohoto teraz také mňam solfegio frekvencie a na prsiach vnímam pri tejto myšlienke balvan ako hora (aj keď to možno nemá veľmi niečo spoločné s touto témou, lebo to počúvam už od rána) ….
Páči sa miPáči sa mi
…tak toto je silná téma aj pre mňa. Z veľkej časti ten článok môžem odsúhlasiť – chvíľami, skoro ako by som čítal svoj dávny chorobopis :))). Tiež mi dávno v minulosti “bolo ublížené” a proces spracovávania tejto skúsenosti by možno bol aj na útlu knižku. Tá schopnosť mozgu učiť sa na chybách u mňa viedla k reakcii, ktorá u mňa nadobudla absolútnu prioritu- toto už nikdy, ale naozaj nikdy nedopustím. Stačil úplný detail, niečo , čo iba vzdialene pripomínalo minulosť, aby to spustilo kaskádu asociácii a bolo zle. Okamžite sa rozsvietili všetky kontrolky : ” Pozor – TOTO už tu bolo !!! ” a program bežal naplno. Samozrejme , že moje ďaľšie partnerky nemalli ani len poňatie , čo sa deje. Najhoršie bolo, že ja som sa však na rozdiel od Iskru neprikrčil, čakajúc na to, až to zlé voľajak prehrmí, ale opúšťal som situáciu aj vzťah ničiac a demolujúc všetko, čo sa mi postavilo do cesty, čím som to celé v sebe pochopiteľne ešte viac posilnil, zakorenil, o napáchaných škodách ani nehovoriac.
Dnes je to už pre mňa ( aspoň si myslím :)) prekonaná minulosť, ale určite bolo nesmierne ťažké tento bludný kruh opustiť. Podľa mňa jediná cesta ako z toho von je uprieť mozgu jeho absolútnu prioritu a naozaj je treba usilovať o rovnováhu medzi mozgom a srdcom. Samozrejme toto je zároveň najväčším kameňom úrazu, keďže čím inteligentnejší mozog , tým ťažšie si pripúšťa, že srdce je niečo viac, než len sval pumpujúci krv.
Na viac nemám čas, práve balím a odchádzam na týždeň do Bezinternetova, ale dúfam a teším sa , že sa tá debata medzitým trochu rozvinie.
Páči sa miLiked by 2 people