V tomto týždni si potrebujeme uvedomiť, kde sú naše vlastné hranice a ako napriek tomu, že ich máme, sme súčasťou väčšieho celku. Najviac nám v súčasnosti prekážajú naše vlastné obavy, produkty našej mysle – možno potreba presadiť svoje svetlo na úkor svetla niekoho iného, alebo strach z reakcie prostredia na to, kto skutočne sme. Napriek tomu vnútri celkom jasne cítime, kto sme a čo by sme chceli, čo by nám urobilo dobre… Nemá význam brať falošné ohľady na okolie, pretože ak my zdvihneme našu vlastnú vibráciu, zdvihneme tým automaticky aj vibráciu prostredia, v ktorom sa nachádzame – a vytvárame tým pre iných možnosť zdvihnúť svoju vibráciu tiež.
Nikoho nenúťme, aby bol dôverčivejší, otvorenejší a viac sám sebou… Nie každý je momentálne v stave, že by to dokázal. Všetci so sebou nosíme korzet predsudkov a strachov a každý sme sa ho zbavili len do istej miery. Ak v niekom vidíte momentálne nevyužité schopnosti, netlačte ho do toho, aby ich využil – začnite ich využívať vy a predveďte mu, aké by to bolo, keby si trúfol aj on…
Ak pre niekoho vidíte lepšiu budúcnosť, začnite mu ju vykresľovať. Vzbuďte v ňom nádej a spoľahnite sa, že cestu si už nájde sám a takú, ktorá ho bude najmenej bolieť. Ak dúfate v lepšiu budúcnosť pre seba, upnite sa na obraz, ako keby sa už naplnila. Nechajte sa ním viesť a dôverujte. To, čo dnes vyzerá ako zarúbaná cesta, môže sa zajtra zmeniť na šesťprúdovú diaľnicu.
Nechcime všetko odrazu a v plnom rozsahu. Miesto toho si všímajme, ako sa jednotlivé drobné krôčky skladajú do cesty, na konci ktorej je presne ten pocit, ako sme si už dávno vysnívali.










Napísať odpoveď pre iskra Zrušiť odpoveď