V tomto týždni si potrebujeme uvedomiť, kde sú naše vlastné hranice a ako napriek tomu, že ich máme, sme súčasťou väčšieho celku. Najviac nám v súčasnosti prekážajú naše vlastné obavy, produkty našej mysle – možno potreba presadiť svoje svetlo na úkor svetla niekoho iného, alebo strach z reakcie prostredia na to, kto skutočne sme. Napriek tomu vnútri celkom jasne cítime, kto sme a čo by sme chceli, čo by nám urobilo dobre… Nemá význam brať falošné ohľady na okolie, pretože ak my zdvihneme našu vlastnú vibráciu, zdvihneme tým automaticky aj vibráciu prostredia, v ktorom sa nachádzame – a vytvárame tým pre iných možnosť zdvihnúť svoju vibráciu tiež.

Nikoho nenúťme, aby bol dôverčivejší, otvorenejší a viac sám sebou… Nie každý je momentálne v stave, že by to dokázal. Všetci so sebou nosíme korzet predsudkov a strachov a každý sme sa ho zbavili len do istej miery. Ak v niekom vidíte momentálne nevyužité schopnosti, netlačte ho do toho, aby ich využil – začnite ich využívať vy a predveďte mu, aké by to bolo, keby si trúfol aj on…

Ak pre niekoho vidíte lepšiu budúcnosť, začnite mu ju vykresľovať. Vzbuďte v ňom nádej a spoľahnite sa, že cestu si už nájde sám a takú, ktorá ho bude najmenej bolieť. Ak dúfate v lepšiu budúcnosť pre seba, upnite sa na obraz, ako keby sa už naplnila. Nechajte sa ním viesť a dôverujte. To, čo dnes vyzerá ako zarúbaná cesta, môže sa zajtra zmeniť na šesťprúdovú diaľnicu.

Nechcime všetko odrazu a v plnom rozsahu. Miesto toho si všímajme, ako sa jednotlivé drobné krôčky skladajú do cesty, na konci ktorej je presne ten pocit, ako sme si už dávno vysnívali.