Našla som u Jeffa Fostera ako perfektnú výzvu:
“Niekedy, nezávisle od všetkého tvojho snaženia a najlepších úmyslov, nezávisle od celého tvojho ‘spirituálneho pokroku’, sa cítiš ako to posledné h*vno. No tak sa cíť ako h*vno! V čom je problém, ak sa skutočne ponoríš do stredu tohto jedinečného zážitku? Cíť sa ako h*vno – ale vedome! Vnor sa do toho, ale zámerne!
A zistíš, že ‘cítiť sa ako to posledné h*vno’ dokáže byť ten najspirituálnejší pocit zo všetkých, celkom netradičná (a často nepochopená) brána k blaženosti, rovnako posvätná ako hlboká radosť, rovnako živá ako stvorenie vesmíru. Žiadna sebaľútosť, žiadna dráma, žiadne zdôvodňovanie, žiadne hľadanie, len nefalšované srdce, puknuté dokorán, nová rana, znovuotvorená s láskou a bez túžby uniknúť jej. Vytváraš novú spiritualitu svojou odvahou zostať v tom mieste porážky a naplniť smútok svojím žiarivým svetlom.
Možno toto zachráni svet: bratia a sestry, ktorí majú dostatok odvahy, aby sa vedome cítili ako to posledné h*vno, bez toho, aby sa od bolesti odvracali alebo ju tlmili. Bojovníci pocitu ‘nah*vno’. Nah*vno bojovníci.
Začnime túto revolúciu.” — Jeff Foster











Povedz svoj názor