Kedysi, keď som sa učila ruskú literatúru, bola tam nejaká dráma či čo s názvom Góre ot úma, teda niečo ako Trable z rozumu. Vždy sme sa museli učiť citáty z diel a ja som si z tohto vybrala záverečné vety – a citujem ich dodnes a s patričným zanietením… Príbeh je o tom, ako intelektuál zapadne do spoločnosti hlúpych, sebou uveličených snobov a nakoniec zdrhá, pretože tie ich plytkosti už nedokáže zniesť: “Kočiar! Pristavte mi kočiar!” (“Karétu mne, karétu!” Toto si zapamätajte; budete to odo mňa počúvať, kým budem dýchať. 😉 )
No a ja si tiež priebežne opakujem “karétu mne, karétu”… Napríklad pri všetkých tých rozmýšľaniach srdcom, čítaniach srdcom alebo čítaniach medzi riadkami, nad ktorými som penila posledných pár rokov. Pomaly som sa dostávala do stavu nevrlej ľahostajnosti a už som sa tešila, že to mám za sebou, kým ma včera nedobehol ten citát na obrázku…
“Ak si zbabelec, počúvaj svoju hlavu.” Čo má rozmýšľanie spoločné so zbabelosťou, prosím vás? To môže povedať len niekto, komu to absolútne nemyslí… Spája dve vzájomne nesúvisiace veci. Len preto, že sa mu to hodí. Zbabelosť má niečo spoločné so strachom a neochotou znášať nepríjemné dopady, ale nie s rozmýšľaním… A ideme ešte ďalej: “Raj otvára dvere iba odvážnym”. Rátam, že podľa začiatku citátu odvážny = nerozmýšľajúci. Čiže “Raj otvára dvere len blbcom”. A potom mi už nedá nespomenúť si na to biblické “blahoslavení chudobní duchom, pretože ich je kráľovstvo nebeské”…
Aby som zjednodušila Oshovo a podobné ezoterické učenia, mohla by som povedať: “buď blbec, lebo len tak sa dostaneš do Raja”. (Predpokladám, že Boh sa potrebuje obklopiť blbcami, aby si prichodil zvrchovanejší. 😉 ) Raj nie je pre rozmýšľajúcich. Ale potom ten Boh, ktorý predsedá Raju bez rozmýšľajúcich, nemôže byť Všetko-čo-je, pretože inak by v tom Raji museli byť aj tí rozmýšľajúci.
🙂 “Karétu mne, karétu!”
A teraz idem vymyslieť Raj, ktorý nepotrebuje dvere, pretože nikomu sa neupiera, ak je dotyčný schopný ho vnímať. Nezávisle od jeho schopnosti používať svoj “dar od Boha” – rozum. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Vnímam ten výrok skôr tak(alebo moja projekcia je) , že keď počúvaš svoju hlavu, robíš veci naučené, ktoré sa do teba natlačili za celý život- čo sa patrí a čo nie, aby si zapadla do davu…rozmýšľaš, že ak niečo spravíš, bude to mať nejaké dôsledky na tvoj život, prípadne premýšľaš o minulosti…Keď počúvaš srdce, tak nepotrebuješ myšlienky typu “čo by bolo keby…, čo ak …, čo si kto o mne pomyslí…”
Asi som to mohla písať radšej v prvej osobe 😀 Pre mňa je to skôr o niečom takom.
Pravdu povediac ani ma nenapadlo, pri čítaní toho výroku, že by som mala byť blbá, rozum tam nespomínali. 😀 Koniec koncov z takýchto výrokov si vycucnem aj tak to, čo sa mi hodí. Osobne mi najlepšie vyhovuje spojiť hlavu aj srdce, veď sú obidve moje! A šup s nimi do raja 😉 😀
Páči sa miPáči sa mi
aaaaaaaaaaaano vymysli ho 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Gud ňjúz – on už dávno vymyslený je… V očiach Všetkého-čo-je sme všetci rovnocenní, len iné bunky organizmu. S našimi zvláštnosťami a neduhmi, ktoré máme preto, aby sme dokázali plniť tú úlohu, ktorú od nás zvyšok potrebuje. Všetci už dávno stojíme nohami uprostred Raja, len sme akosi dospievaním stratili schopnosť vidieť ho – a to sa teraz s námahou učíme. Takéto Všetko-čo-je (=Boh) obsahuje skutočne všetko, čo existuje alebo môže existovať, a spája to do dokonalého celku – dokonalého preto, že nič nie je “nežiadúce”, všetko je potrebné a má svoje opodstatnenie a miesto. 🙂
My SME Raj. A keď prestaneme z Raja vyhadzovať tých, ktorí nám z nejakého dôvodu nevyhovujú alebo urážajú náš jemnocit, pretože sa od nás silno odlišujú, začneme ten Raj okolo seba aj vnímať. 🙂
A ja zjavne ešte nevnímam kompletný Raj, keď ma vytáča niekto, kto sa jeho dvere snaží zabuchnúť pred tými, ktorí sa podľa jeho úsudku doňho nehodia. Miesto toho by som si mala povedať “búši na otvorené vráta, chudák”. 🙂 Nuž, moja rozvojová potreba. 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
som si aj myslela/dufala ze je 🙂
Páči sa miPáči sa mi
No, já čím dál tím častěji zjišťuju, že čím víc se něčeho bojím, tím víc přemýšlím. Ale je to takové přemýšlení pro přemýšlení, dumání nad nesmrtelností brouka, řešení problémů, které vlastně neexistují… jen abych se proboha nemusela podívat pravdě do očí a řídit se srdcem :-)))
S rozumem a blbostí to nemá vůbec nic společného….
Rozum je dar, jen ho neumíme používat.
A ono “blahoslavení chudí duchem…” už velmi dobře chápu…
Páči sa miPáči sa mi
poznam taky vtip. Jano si kupi kona. Pride ho ukazat Jozovi. Zrazu sa kon rozbehne a v plnej rychlosti vrazi do muru. A Jozo hovori: pocuj Jano, sak ten kon je slepy! A Jano: coby slepy, odvazny! 😀
Páči sa miLiked by 1 person
Taketo myslienky zacinaju byt velmi v mode, cim menej je clovek schopny a ochotny mysliet, tam lahsie je manipulovatelny. Velmi sa to tlaci do hlav, za myslenie do pekla, no jo. A za nemyslenie do raja. Tak urciteeeee. Sak si vsetci supnite pol kila lysohlavok a mate s tym myslenim nadosmrti pokoj. Zvysok zivota stravite v utulnej izbicke s vytapacirovanymi stenami, bude to istotne raj.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Móda je krásna vec a dá sa využiť všelijako.
Myslenie je “proces”, ktorý často pripisujeme mozgu a sme na to patrične pyšní, že nám to ide veľmi dobre, resp. lepšie ako iným a vtedy zvykneme poukazovať na nelogickosť úvah toho kto protirečí, aby sme ukázali, kto je tu víťaz. Je možné, že vynikanie v myslení, môže tvoriť pocit istého nadradenia (elitárstva), tak isto ako môže tvoriť predstava vynikania v cítení pocit nadradenosti v cítení…u mňa to tak bolo v oboch prípadoch a ešte aj je 😛
Je možné ale, že časom objavíme, že mozog je nástroj, ktorý sa dá využívať aj na veľa iných činností, ako iba na ukladanie istého typu informácií, alebo na predpovedanie-predpokladanie vývoja budúcnosti, či na riadenie podvedomých funkcií tela.
Srdce je možno tiež takýto nástroj, len o ňom vieme ešte menej ako o mozgu a o tom vieme dosť málo (používame ho vraj na 4% a kto vie ako je to v skutočnosti)…stretol som ľudí, čo o tom správnom používaní srdca, či mozgu vedeli veľa hovoriť a pritom z nich sršala potreba dosahovať, vlastniť, vynikať a vyhrávať…možno ich oboch vieme používať aj na iné účeli, ktoré majú tvorivejší, zdravší a radostnejší prínos pre život ako taký a tam je možno fajn, ak taktovku drží srdce, ale to neznamená, že sa vtedy mozog zastaví, alebo ho prestaneme používať … neviem, či sa to vôbec dá, aj keď niekedy sa to tak môže zdať 😆 … a možno netreba, aby niekto držal taktovku …
Keď si položím ruku na srdce a ponorím sa do toho pocitu, ktorý pri tom vzniká, cestujem niekam, kam ma mozog, alebo myseľ ešte nikdy nevzali. Keď idem do meditácie, môj hlavný zámer je zastaviť monológ mysle, ale vnímam, že “hlava” niečo robí (cítim “tam” veľa krát “pohyb” – vibrácie), aj keď tok myšlienok stojí a v srdci vnímam podobné vibrácie, len ten tip/kvalita vlnenia, je iná a momentálne je mi akosi “bližšia” 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Niekedy si myslím, že najväčší šum vzniká preto, že hovoríme o mozgu, ale máme na mysli myslenie; hovoríme o srdci, ale máme na mysli cítenie. To sú tie “procesy” – a oba môžu prebiehať dosť mimo spomínaných fyzických orgánov.
Vieš, že taoisti tvrdia, že v bruchu (čreve) máš podobné bunky ako v mozgu? A že vyvinuli metódu “myslenia bruchom”? (Dosť namáhavá metóda – odporúčam vyskúšať každému, kto si myslí, že to tým mozgom “válí”. 😉 )
A to, čo cítime “srdcom”, sa vlastne viaže na dve oblasti – na oblasť nášho žalúdka a na oblasť okolo soláru. To je oblasť, z ktorej podľa toltékov vychádzajú naše energetické “chápadlá”, čo nás spájajú so svetom okolo nás.
Takže nakoniec svet “ošahávame” solárom a “rozumieme” bruchom. 🙂 To je v poriadku. Ak však začneme okolo toho, čo si myslíme/cítime/predstavujeme zostavovať celý príbeh-drámu (=vzletné slová), už nehovoríme o našom poznaní, ale o tom, kto sme my vo vzťahu k tomuto poznaniu a kto sú iní vo vzťahu k tomuto poznaniu. 🙂 Inými slovami, štylizujeme sa. No a presne tento typ “poznania” potom dohreje niekoho, kto v tom postrehuje vnútornú nelogičnosť. Nie to, že tam nejaká nelogičnosť je, ale že niekto sa štylizuje napriek tomu, že tliape. 🙂 Všimni si: nehovorím o myslení/cítení, ale o hovorení o nich. 🙂 Proste raz je to na energetickej rovine manipulácia, tak je to manipulácia. “Jedine srdce zocelené bolesťou cíti naozaj.” 😀 Naozaj? A čo potom robia všetky tie “nezocelené” srdcia – necítia? Alebo to, čo cítia, pre ne nie je ozajstné? Dúfam, že je to dosť pochopiteľný príklad – väčšinou sa zakladá na nekritickosti: preháňaní/absolutizovaní (vždy, každý, nikto, všetko; “bolesť duše mnohonásobne prevyšuje bolesť tela” s komentárom jedného z čítajúcich – nebola som ja 😉 – “tak skús mať depku a zlomiť si nohu, čo ťa bude bolieť viac”), spájaní vzájomne nesúvisiacich vecí (napr. podmienenie skutočného bolesťou v mojom príklade) a emocionalizácii nejakého zistenia. “Nič nebolí tak ako slzy sklamanej matky.” (A potom ešte tá zlomená noha. Ale taká noha je hodne neemotívna vec, kým matka je vysoko emotívne obsadená, slzy detto a “sklamaný” jakbysmet.)
Už len niečo, čo ma zarazilo pri tom, ako spomínaš meditáciu – nechoď do nej “so zámerom”… Mať zámer značí snažiť sa kontrolovať. Meditácia je tu na to, aby sme sa naučili zbaviť nutkania všetko kontrolovať. Proste umožni. Ak chce vnútorný monológ rečniť, tak ho nechaj rečniť, vezmi na vedomie, že reční, ale nezapodievaj sa tým, čo si žvatle. Ak ho budeš silou vôle “zastavovať”, bude pretrvávať, pretože cíti, že ho berieš vážne. Radšej ho nechaj robiť si, čo chce. Teba sa to aj tak netýka, pretože ty nie si svoj vnútorný monológ. 🙂
Páči sa miLiked by 2 people
…to, čo si tu tučným popísala, sú samozrejme zbrane a nástroje manipulácie a ich účel môže byť rôzny – od ukojenia sebadôležitosti až po marketing. Ale naspäť k citátu (ak to vôbec citát je ).
Mozog so svojím myslením slúži egu – chráni ho a s ním aj našu telesnú schránku, nie je na tom nič zlé, dokonca je to jedna z jeho úloh -bez neho by sme boli stratený a naša preživateľnosť v tomto svete by sa blížila nule. Nepríjemným efektom tohto procesu je ale vytváranie prehnaných až iracionálnych strachov – to vieme tiež. Nie nadarmo sa hovorí, že keď spadneš z koňa, musíš sa vyšvihnúť ihneď späť do sedla – čím dlhšie o tom rozmýšľaš, tým je to ťažšie a ťažšie ( som presvedčený, že v rôznych obmenách s tým má takmer každý dajakú skúsenosť ). Naproti tomu za odvahou často krát stojí tzv. iracionálno, resp. to rácio je prekryté našou citovou zainteresovanosťou teda srdcom. Keby napr. horela vaša ulica, trúfam si povedať, že svojich mačiakov by si bežala dovnútra ratovať, aj keby tvoj mozog ručal na poplach. Ale vrhla by si sa s rovnakým zanietením zachraňovať aj napr. svojho suseda?? :)))
Samotný citát je ale akosi dopletený ( možno zlý preklad ), následok v ňom akosi predbieha príčinu. Ak to má byť odporúčanie, viac by som rozumel formulácii :” Ak si príliš odvážny, nezabudni počúvať trochu aj rozum ( lebo mŕtvy nebudeš na osoh nikomu )…atd.” Lebo práve v tej vyváženosti srdca a rozumu vidím harmóniu a o tú by sme sa mali snažiť.
K tej rajskodiskriminačnej kampani v závere citátu sa vyjadrovať nebudem, to snáď ani nemôže byť od Osha :))) – skôr by som typoval ISIS
Páči sa miLiked by 2 people