Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manToto bude taká trochu vytrasená Vďačnosť… Ešte stále mi je zle. Mierumilovne si pozerám telku, len tu odrazu počujem žalostné mraučanie… Vybehla som, komu sa čo stalo, ale znelo to tak nejak… divne… A potom som si uvedomila, že to ide zvonku, od záhrady. Vybehla som pozrieť – a tam dva čierne tvory po sebe idú – Blekino a nejaká cudzia mačka. Utekala som sa prezuť a vybehla som von,aby som rozpustila zhromaždenie, a mačky sa rozutekali… Márne som Blekina volala! Tak som šla po granule a nasypala som mu. Hneď pribehol, celý naježený, chvost ako kefu na čistenie fliaš, a triasol sa… Hladkala som, čo sa doňho vošlo, až kým sa trošku neukľudnil. Ale bojím sa oňho. Už nie je veľký bojovník a nechcem, aby ho vyhnali zo záhrady. Najradšej by som ho vzala dovnútra, ale ho nemám kde izolovať, jedine na balkóne a tam je zimisko.

Takže sa mi aj dosť zle spomína, čo bolo dnes dobré – hoci toho nebolo málo… Roomba menom Punťo vysávala, ja som sedela s kávou v ruke pri kožúškoch a hrali sme sa. Podarilo sa mi dopísať takú dlhú kapitolu, ktorá bola “prechodová” a teraz by sa už mal rozbehnúť dej – písanie by už malo ísť automaticky.

Včera večer som ešte kyvadlovala s Gabrielom, pretože som mala urobiť pre jednu kámošku šamanskú cestu a dvakrát po sebe sa mi to nepodarilo. Prvýkrát ma odchytil Gabriel a začal mi niečo vyprávať tak dlho, až som zaspala 😉 , druhý deň nato ma odchytil Otec a tiež ma niečo učil. To už som mala pocit, že ma nasilu zabávajú, aby som nikam nelozila. Ešte v noci sa mi snívalo a uprostred sna niekto povedal niečo v tom zmysle, že “cesta bude vyjavená sama”. Tak som zisťovala, či to bol len môj dojem, alebo ma skutočne zavrátili. Vraj áno a vraj nebola vhodná chvíľa a chce to pár dní počkať… 🙂 Aspoň že takto; aspoň sa nemusím učiť nejakú novú metódu vyliezania z tela, ako vtedy, keď som čiastočne ohluchla.

No, prestávam sa vnútorne triasť. To je strašné, ako tie kožúšky človeku prirastú k srdcu. 🙂 Najprv som sa musela naučiť nebáť sa mať rada mačky, než sa môžem pustiť do pokusu mať rada ľudí. 🙂 Akosi vidím červenú niť a viem celkom dobre, kam by som ju najradšej poslala, pretože na “niť” sa mi rýmuje jediné slovo… 😛

Dnes som dotiahla týždeň bez kvapky alkoholu. Vydržala som. 🙂 Idem to zapiť. 😉

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s