Eprakone – ezoterika a spiritualita

Išla som si urobiť rekapituláciu roka. Podľa Gabrielovho “povedz jednou vetou”. A zistila som, že neviem povedať jednou vetou, ba ani jedným románom… Ja už si posledný rok vôbec nepamätám!

A tak ideme štruktúrou zdravie – láska – vzťahy – práca – peniaze. 🙂

Zdravie:

Matne viem, že som chodila po lekároch. Viac, ako obvykle… ale emócie sa k tejto skutočnosti neviažu nijaké. Proste sa chodilo po lekároch a čítala sa pritom knižka.

Viem, že som mala zdravotné problémy a telo ma postupne nechávalo v štichu. Nebolo to raz, ale pamätám si to len matne. Jediné, čo mi zostalo, je “túto bolesť už nechcem cítiť”.

Zaviedla som si pravidlo “kým sa dýcha a pohybuje, je dobre”. Dúfam, že k tomu časom pridám aj “a je to z čoho zaplatiť” 😉 .

Láska:

Spadá do kategórie “sebaláska”. Nakoniec sa mi ju nejako podarilo objaviť. Asi za ňu vďačím cvičeniu Vďačnosť každý deň. Ešte nie je dobre zakorenená, ešte som s ňou opatrná, ale zaregistrovala som, že už ju cítim.

A milujem svoje kožúšky a všetky ostatné kožúšky na tomto svete. To pre zatiaľ musí stačiť. 🙂

Vzťahy:

Toto si pamätám najlepšie. Kámoška sa presťahovala a má to pomerne blízko do môjho obľúbeného nákupného centra, takže sa tam často stretávame, čo je pokrok oproti posledným rokom, kedy sme sa nestretávali vôbec. Hodne sa spolu nasmejeme a nemám pocit, že som na svete celkom sama. Pridala sa k nám ďalšia kámoška, z mojej hlbokej minulosti, a tie dve si spolu dobre rozumejú a ja som hepi, pretože smiať sa v trojici je ešte zábavnejšie ako smiať sa v dvojici.

Ako to píšem, ešte nie je koniec roka, ale do konca roka by som sa mohla stretnúť s ďalšou kámoškou, čo sme sa tiež nevideli už vyše roka.

A s kamarátom som v kontakte aspoň cez fejsbúk.

Kontaktov riná plť. 😉 (Sorry, bolo to silnejšie ako ja… 😛 )

Práca:

Zatiaľ je a nechce sa mi do nej rovnako ako za posledného štvrť storočia, takže na tomto fronte nič nové. 😀 Ba… V tomto roku som dostala úžasné potvrdenie (čo je celkom nezvyklé po všetkých tých spochybňovaniach posledných rokov)… Kedysi, pred nejakými 10 rokmi, som robila psychoprofil jedného človeka. V ňom som varovala, že je nelojálny a potenciálne schopný ilegálnych ťahov. Vtedy sa veľmi čudovali a napriek tomu ho prijali do práce. Po dvoch rokoch ho museli vyhodiť za spreneveru či nejaké čachre… a potom zakotvil vraj aj v base.

🙂 Kto umí, ten umí. Nie je to prvýkrát, čo pár rokov trvalo, než vyplávalo na povrch to, čo som v tom človeku videla. Vlastne si za celú svoju kariéru pamätám len dva “nesprávne” posudky – a ten druhý preto, že medzi posudzovaním a neskorším kontaktom sa daný človek pridal vraj k scientológom. 🙂

Peniaze:

Presne tak, ako aj ostatné roky. Ledva-ledva, ale keď treba, vždy nejaké prídu. Viem, že mi Univerzum drží chrbát, tak to nechávam na nich. Oni vedia lepšie, či sa ešte niečo potrebujem naučiť alebo nie.

Spiritualita:

Spi… – čo? 😛 Momentálne som tá najspirituálnejšia bytosť, akou som kedy bola. Uvidíme, čo príde. V senilite už budem totálne spirituálna, mozog mi odíde a budem si už len tak preciťovať. 😉 (Sorry, ľudkovia, bolo to zas silnejšie ako ja. 😛 )

Ale na jeden pokrok sa predsa len pamätám – začala som konečne spracovávať (=vyrovnávať sa s) smrť mojich rodičov. Myslím, že som ich dokázala pustiť – do tej miery, do akej som schopná. Pomohla mi v tom zmena sebavnímania – zo zlyhávajúcej osoby a babráka som sa presunula do osoby, ktorá niekedy zlyhala a inokedy nie. 🙂 Myslím, že za toto môže hlavne cvičenie Vďačnosti. Prestávam od seba očakávať nadpozemskú dokonalosť. (Ba ani tú pozemskú už nie. 😉 )

Vďačnosť:

Tú som robila priebežne, ale súborne za celý rok som vďačná na dvoch rovinách:

Na mimohmotnej som vďačná svojim Krídlatým, že sú a že sa so mnou z času na čas porozprávajú. S Gabrielom sme dokonca vyštartovali projekt Gabrielových prechodov a postupne začínam mať predstavu o tom, na čo slúžia. 🙂

Som vďačná za to, že ma dokopali znova písať. Už som medzičasom nadobudla pocit, že toho nebudem schopná, ale ja keď sa nassss…rdím, som zjavne schopná všetkého. 😉

Niekedy ešte spadnem do “spirituálneho kŕča”, ale už necítim túžbu si do niekoho za to udrieť. 🙂 Stupeň osvietenosti Gándhí. 😛

Hehe, tu si spomínam na jeden vtip: “Najlepší učiteľ nenásilného riešenia problémov je komár, ktorý ti práve sadol na varlatá.”

Na hmotnej som vďačná za všetko, čo v živote už “mám”, a za ľudí, ktorí mi pomáhajú dožiť ho relatívne slušne. Mám svoj domček a mačičky v ňom a okolo neho. Mám na to, aby som poplatila potrebné účty. Mám toho najlepšieho kolegu-kamaráta na svete. Mám kopec výborných kámošiek/kámošov a poznám zlatých ľudí. Svet prestal byť miesto, v ktorom nemám miesto, a začal byť miesto, v ktorom síce ešte stále nemám miesto, ale miesto rozčuľovania sa na to môžem na mieste vykašľať. Miesto prenechám mladším, ktorí nastúpia miesto mňa.

Strachy:

Neviem… Ak aj nejaké sú, ja nie som z tých, čo to priznávajú. Ak sú, vynoria sa v tej najnevhodnejšej chvíli a natlčiem si o ne nos. Alebo aj nie; začínam byť expert vo vyhýbaní sa náhlym prekážkam. 🙂

Myslím, že môj najvýraznejší strach je, že by som mohla mať strach. 🙂 Už som rozprávala, že som vyrastala na kovbojkách? Kovboji sa neboja, neplačú a nepotrebujú pomoc. 😀

Facit:

Ako by som to zhrnula jednou vetou? “Môj rok 2015 bol – so všetkým, čo k tomu patrilo.” 😀