Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manVďačná za pomalý, postupný deň bez veľkých rozčuľovačiek. No dobre, Pupsinka mi grckala, potom som ju pol hodinu zúfalo zhľadúvala, lebo zaliezla do police za krabice a vyliezla až na volanie – ešteže počúva na meno; zomrela jedna mačička, o ktorú sme veľmi bojovali; poobede som bola nejaká umrnčaná, ale inak v poriadku; po večeri som si musela ísť pozliepať zopár nechtov, pretože po týždni prestalo na nich sekundové lepidlo 😉 držať – ale to sú tak približne aj všetky príkoria, na ktoré si dokážem spomenúť. Inak bolo všetko fajn, zábavné a pohodové. Mačičky dostali bezlaktózové mliečko, špeciálne mlsinky (dve balenia, na čo Pupsinka… atď.), hrali sme sa a boli sme všetci nejakí mierumilovní. Mne sa robota celkom darila, len tempo mám slimačie. 🙂 Musím pridať.

Takže za čo som vďačná? Za to, že keď som chcela pospomínať príkoria, musela som dlho spomínať. 🙂 To značí, že pozornosť sa už stáča tým správnym smerom. Ide sa zhmotňovať úžasný svet. 🙂 (Ja sa z toho asi pokaki, až to nastane… 😉 )

Ešte jednu vec som si uvedomila. Keď som sa dozvedela, že to tá mačička nezvládla, aj som si porevala, chvíľku som bola depresívna a nasilu som sa musela z toho ťahať. Ale potom večer, pri telke, mi čosi dokliklo. Kedysi som čítala citát niekoho, koho uznávam (ja viem, neosvietenecký postoj, ale veď ešte nie som úplne dokonalá 😛 ), a tam sa hovorilo, že znamením inteligencie je schopnosť držať v mysli dve protichodné poznania bez toho, aby to človeka poničilo. Odjakživa som sa chcela do tejto fázy prepracovať. Ale dnes mi došlo, že už v nej asi som a objavila som vyšší level toho istého: schopnosť držať v tom istom čase v duši smútok i radosť a nezmeniť pri tom vlastnú vibráciu. Ešte mám čo robiť… Smútila som za mačičkou, tešila sa z mojich kožúškov a pritom som cítila pocit previnenia za to, že okrem smútenia sa aj teším…  Pocit viny za to, že mne/nám je dobre, kým niekto iný sa dotrápil na smrť.

Tak som si povedala, že sa dám do toho a idem si natrénovať aj tento level. Ešte nejaký čas mi zostáva, tak svižne do toho.

Ale tá vina je hrozné svinstvo. Je to čistá emócia (pretože mentálne viem, že nemôžem zachrániť všetko a všetkých) a ja nie som veľmi zdatná vo vykývaní s emóciami. Som zvedavá, či som na túto úlohu dorástla.

Vďačná za toho diváka v sebe, ktorý mi dáva potrebný odstup a príležitosť vedome sa rozhodovať, ako chcem vibrovať.

A vďaka aj za ten smútok. Nerobí zo mňa lepšieho človeka, ale robí zo mňa cítiaceho človeka. 🙂

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s