Niekedy mám problém, pretože v úzkom kruhu, ktorý so mnou ešte hovorí 😛 , som dosť osamotená. Nemám totiž bežné vnímanie “karmy”, ako ho mávajú dnešní ezoterici.
Moja predstava karmy je taká “toltécka”. Ako to vnímam ja, sme niekoľko energetických vlákien (“talentov”) spojených dohromady úmyslom – nie naším, ale nejakým iným; dokonca to nemusel byť ani “vedomý úmysel”, ale len obyčajná zákonitosť, ktorá sa stará o to, že spájaním energií vznikajú body uvedomovania si.
Keď som si robila regresy, tiež som sa dostala do “iných životov”. Najprv som si to nevedela nijako zosúladiť so zvyškom svojho poznania a považovala som to za výplod predstavivosti. Neskôr som si počas regresnej hypnózy preformulovala inštrukciu tak, aby som šla do budúcnosti – a podarilo sa... Lenže “ísť do budúcnosti” je nezmysel, pretože nič nie je presne vytesané do kameňa a to, čo som zahliadla, bol len jeden z možných vývojov… jedna z možných vrstiev reality. Navyše obrazná, takže si z toho spravte to, čo vám práve vyhovuje.
No ale vďaka tejto skúsenosti som sa aj s tou karmou začala chytať a našla som si vysvetlenie, ktoré celkom dobre zapadlo do môjho ostatného poznania (ibaže totálne zrušilo “staré duše”, “mladé duše”, “dlhy z minulých životov” a podobné newageistické folklóry). V mojom poňatí sme bod uvedomovania si, ktorý dohromady spája rôzne energetické vlákna. Na týchto energetických “vláknach” (čo vôbec nie sú “vlákna”, ale len čistá energia bez ohraničenia) sú uložené všetky reálne a potenciálne minulé a budúce vývoje. Všetky situácie, všetky “udalosti”, všetky možnosti. Kým sa tvárime, že sme “my”, vnímame len ten bod, v ktorom sú vlákna spojené. Ak sa však zbavíme prílišnej identifikácie s nejakým konkrétnym životom, uvoľní sa to, čomu toltékovia hovoria kotviaci bod, a naše vnímanie sa začne kĺzať hore-dole po našich energetických vláknach a objavuje udalosti na nich uložené. No a pretože si myslíme, že sme oddelená jednotka, tak si myslíme, že to sú naše “minulé životy” (alebo budúce životy, čo ja viem).
Lenže ak by to bolo tak, má to dva dopady: 1. pretože reálne udalosti aj možnosti sú si rovnocenné, nikdy nevieme, čo sa skutočne stalo a čo existovalo len ako možnosť, ktorá sa nikdy nerealizovala, a navyše 2. keďže sme sa k tomu dopracovali a považujeme sa za prvok odhraničený od zvyšku, všetko, čo vnímame, si privlastníme (“moje minulé životy”, kde “ja som bol toto a ty si bol hento”).
Zatiaľ všetky regresy do minulých životov, o ktorých som počula, mali jediný praktický dopad – umožnili danému človeku cítiť sa výnimočne. 🙂 Nepočula som, že by niekto skutočne v minulom živote bol vyriešil, ošetril alebo zmenil vďaka tomu svoju prítomnosť.
Pritom si myslím, že to je presne to, na čo nás Univerzum má – aby sme sa v terajšej konštelácii energií potýkali so situáciami, ktoré minulé konštelácie energií nedokázali dosť dobre ošetriť. Aby sa celok naučil, čo dokáže táto naša konštelácia energií.
Miesto toho však registrujem, že sa ľuďom sugeruje “vina” – ak máš dnes problémy, tak je to dopad z minulosti, kedy si bol poriadny ksicht. Pozri, ja tie problémy nemám… a tak som (bol) lepší človek ako ty.
Omyl, súdruh. Ty máš práve teraz jeden odporný problém so sebauveličením. 🙂 Tak ak chceš, mojkaj si ego, a ja sa idem pozrieť, čo z tých situácií, do ktorých sa dostávam, dokážem svojimi energiami ošetriť. Nijaká vina, len hláška “ide to”/”nejde to”. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre izachielka3 Zrušiť odpoveď