Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manZvláštny deň. Zasa niečo vyplávalo na povrch, o čom som ani netušila, že to v sebe nosím… päťdesiat rokov. 😕

Dnes sme mali “bosorácky zlet” – tri kámošky sme sa stretli na pizze. Spojivko v tejto trojke som ja, s oboma kočkami sa poznám už dlhšie, ony dve sa navzájom poznajú len krátko a tak sa na seba ešte celkom nenakmitali. Kým si sadneme len do reštiky, nie je to vôbec cítiť. Ale keby sme chceli niečo podniknúť spoločne – napríklad potúlať sa po obchodoch – tak sa nevieme dosť dobre zladiť. No a dnes som si to uvedomila. Rozliezli sme sa po nákupnom centre, chvíľku som bola s jednou, potom s druhou – a hoci to tak bolo optimálne, vrátil sa mi ten spomínaný pocit ešte z čias ZDŠ… Cítila som sa ako piate koleso na voze. Ako keby som tam bola aj nebola, ako keby každá z nich mala svoj vlastný program a ja bola len “spolubežec”. Pamätám si to zo školy – tam sme doslova boli päť báb a ja som doslova bola “tá piata”. Každá mala inú “najlepšiu kámošku” a ja som sa len pridávala. Ani som nevedela, že mi to tak veľmi vadilo, kým som sa nerozpamätala.

Zvláštne, aké psie kusy nám robí psychika. Nečudovala by som sa, keby sa moje dve kámošky vo vzťahu jedna k druhej takto cítili, predsa len sa nepoznajú dlho – ale ja?! Spájajúci bod? Takže som si dnes uvedomila, že keď sa nejaký pocit má vyplaviť, vyplaví sa nezávisle od nelogičnosti situácie… Zrejme s tým mám niečo urobiť. Zrejme niekto “tam hore” usúdil, že už mám dostatok energie. 😕 (Jedného dňa sa zobudím a nebude tu nijaká hnusná reminiscencia z minulosti, ktorú bude treba ošetrovať… V tom okamihu budem vedieť, že som práve zomrela.)

Navyše som bola celý deň v dosť zlej fyzickej kondícii. Po pár minútach státia som si musela sadnúť, pretože to môj chrbát nezvládal.

A aby nebolo málo, tak som po príchode domov dostala tú svoju povestnú 30-minútovú depku. Buď tými zmenami počasia, alebo únavou. Ako som pripravovala žrádlo pre mačičky, tak ma to chytilo, skoro som sa rozrevala a začala rozmýšľať o samovražde koktejlovou lyžičkou zamazanou od mačacej konzervy. Nápad bol taký zaujímavý, že ma depka dosť rýchlo prešla a začalo mi byť do smiechu. Kožúšky sa nažerkali, panička poležkala, chrbátik si oddýchol a bolo zasa všetko v pohode.

Za čo by som mohla byť dnes vďačná? Tak ponajprv za to, že ráno mám možnosť zaboriť si tvár do mäkkého kožúška. Nič nelieči osamelosť lepšie ako roj hladných mačiek, presvedčených, že práve teraz nastal čas kŕmenia. 😉 (Pričom “teraz” označuje ľubovoľný bod v čase.)

Dnes sme si urobili aj syrové hody. Ja nie som syrová, ale kolega je, a tak som kúpila kozí syr s koriandrom a chili a keď odišiel opravár kopírky, zmlsli sme si.

Vďačná za to, že kopírka nakoniec predsa len nebola pokazená. Ale keď už tu opravár bol, tak ju aspoň poriadne vyčistil. 🙂

Vďačná za to, že v okamihu, kedy ma kolega začal kádrovať, čo všetko som už urobila a prečo ešte stále nič, prišla správa, ktorá mu pripomenula, že do 30 minút má stretko v meste. Kolega utekal a moje čierne svedomie malo aj naďalej pohov. 😉

Vďačná za spolubosorky a za príjemný deň v trojici. Vďačná za to, že GabyBaby bola ochotná sedieť so mnou chvíľu len tak, keď už môj chrbát nevládal. Vďačná za to, že ma Vieročková nahovorila na kávu, hoci prvých dvadsať minút po káve som šla zachrápať (moja obvyklá reakcia na kávu). Ani ľudí nebolo veľa a kde boli, po chvíľke sa vytratili a okolo nás bolo príjemné poloticho. Už som spomínala, že niekto tam hore nás má rád? 😛

Vďačná za to, že mi kolega kúpil podstielku pre mačacie záchodíky. Tentokrát sme mali šťastie a bolo jej dosť… Ešte mu musím dať peniaze. 🙂

Vďačná za Lassinka, ktorý mal dnes absolútne šmajchlovnú náladu a všetkými desiatimi dával najavo, aký je on dobrý, poslušný, milučký a prítulný kocúrik. 🙂 Aj by som ho zožrala od lásky, ale potom by mi chýbal. 🙂

Vďačná za to, že sa staré veci riešia. Síce to nie je najpríjemnejšie na svete, ale vždy je to lepšie ako vláčiť ten balast v podvedomí a netušiť, z čoho máte tie depky.

Mám depky. Nie som moje depky. 🙂 Vďačná aj za toto poznanie. 🙂

Reklamy

One thought on “Vďačnosť každý deň

  1. No jasne, že si spájajúci prvok 🙂

    A tri baby na nákupoch, z ktorých každá má iné nákupné preferencie a obmedzený čas (i energiu) to obehať, je celkom slušná konštelačná pecka 😀

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s