Dnes som vďačná za jeden úžasný rozhovor, z ktorého bude jeden dobrý článok. Vďačná za to, že vyšli aj ilustračné fotky k nemu. A že hoci to bol pomerne namáhavý deň a okolo obeda som odkväcla, celý deň bol vydarený.
Vďačná za dobrý obedík a zákusok za ním. (Nevarila som ja 😉 .)
A potom vďačná za to, že hoci som si musela po návrate domov ľahnúť, dnes to už nebolo na tri hodiny ako včera, ale pätnásť minút postačilo. 🙂
No a potom začali moje milované Mačičky búrať dom. Lietali veci, prevrhávali sa mačacie stromy a nábytok, každú chvíľu niečo niekde buchlo, ktorýsi vynálezca otvoril mrazák a povyhadzoval z neho potraviny – a to všetko, kým som im v kuchyni chystala žerky a nemohla som odbehnúť bez toho, aby sa mi celá tá banda nenahrnula do hrncov. Tak som na nich vrieskala cez dvere hlasom a la Janis Joplin (=ATB spustilo odhlieňovanie) a žrádlo som im doslova šľahla pred čumáčiky, aká som bola nazúrená… a potom som sledovala, ako hltavo žerkajú a bolo mi dobre a bola som nekonečne vďačná za to, že sú živí a zdraví a pri mne. Jedenásti vnútorní a dvanásty vonkajší, ktorý už pozná časy kŕmenia a cez dvere mi vždy predvádza, ako sa vie blažene naťahovať. 🙂
Taniere vylízali. 😀 Čo si viac človek môže priať.
A ja som išla k počítaču, aby som si pozrela, ako sa robí uhorkový šalát, a idem sa teraz najesť aj ja. 😉 A až to urobím (a nič nezbabrem), budem vďačná aj za to. (A keď zbabrem, budem vďačná aspoň za to, že som sa pokúsila. 🙂 )
A som vďačná za to, že ATB zjavne začínajú zaberať. Od 12. 10. sa neviem dať do poriadku. 😕 (Vďačná aj za to, že to nebolo o mesiac dlhšie. 😉 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor