Bezmocnosť – keď si neumožňujeme reagovať prirodzene

11934979_1484457945182991_5343445417759408806_nTento víkend je pre mňa nejaký nedobrý. Lieky proti bolesti mi odpísali trávenie, tak som ich vysadila. Dva dni som vydržala bez nich, ale včera poobede som už chytila migrénu a dnes mi úplne odišla polovica tela. No a ako som sa ráno zobudila, nebola som v svojej koži. Dokonca natoľko, že som sa povadila s Gabrielom a odmietla som s ním komunikovať. A s Otcom. A s Gaiou. Vlastne som poslala kamsi celý mimohmotný svet. Ešte som presne nevedela, čo je vo veci, ale potom v rádiu išla pesnička a mne to dokliklo… Mala som depku.

(text piesne na strane 2)

Dopoludnia som sa z toho pomaly vyhrabávala. Ešte som to v hlave riešila s Gabrielom a prišlo mi, že celá moja nevraživá reakcia je vlastne pocit bezmocnosti – nedokázala som sa s ním dokomunikovať tak, aby mi rozumel. Zjavne to preňho bol podnet pre dnešný channeling:

BEZMOCNOST

EXISTUJU ROZNE PRICINY BEZMOCNOSTI U LUDI
RITUALNA (V TO ZAPADA AJ NETVORIVOST), VOVYCHOVAVANA, HRANA, FUNKCNA
PRUD ENERGIE UVIAZNE PRI NEUMOZNENI SI REAGOVAT PRIRODZENE V NIECOM

Takže mi prepáčte, že dnešný channeling bude riešiť hlavne moju depku 😉 …

Moc tomu nerozumiem. To delenie mi príde také zbytočné… Viac by ma bavilo dozvedieť sa, čo s tým.

🙂 To predsa záleží od toho, o aký druh ide.

Ach jaj… Tak poďme po rade. Rituálna. Som celkom mimo.

Rituálna nie je skutočná, kedy ti chýbajú schopnosti, ale niektoré tvoje návyky v istých situáciách vedú k zlyhaniu. Ak máš návyk odkladať na poslednú chvíľu, si pri mnohých termínoch bezmocná, pretože sa nedajú dobre stíhať, pokiaľ odkladáš na poslednú chvíľu. Samozrejme, že vieš, že odkladáš na poslednú chvíľu. A preto sa cítiš často preťažená, akoby si nestíhala.

Čiže niektoré rituály mi neslúžia natoľko, že vo mne vyvolávajú pocit bezmocnosti?

🙂 Presne.

Ale čo s tým má aj tá netvorivosť?

Bavili sme sa, že máš začať tvoriť. Povedala si, že sa ti nechce, že necítiš potrebu. To je len rituál bezmocnosti. Myšlienky, že to aj tak bude nanič, že iní to zvládajú lepšie, tak načo by si sa trápila… Porovnávaš sa s inými.

A porovnávam svoje nedostatky s ich prednosťami.

🙂 Presne.

A všetky tie písacie blokády?

Perfekcionizmus. Píšeš nie kvôli príbehu, ale kvôli forme. Zdokonaľuješ formu a príbeh stojí. Vieš, že mám pravdu.

😀 Kecáš.

🙂 Ale už sa aspoň usmievaš.

Tá moja depka bola spôsobená bezmocnosťou?

To si mi predsa povedala ty…

Hej, mala som pocit, že keby som ti hovorila čokoľvek, akosi sa nedokážem dokomunikovať. Žiadaš odo mňa dôveru. Potom zistíš, že je zázrak, že dôverujem vôbec natoľko, ako dôverujem, a čo odo mňa zažiadaš? Dôveru. Mala som pocit, že sa situácia opakuje a nič ste sa o mne nenaučili.

🙂 To len ukazuje, že si sa nenaučila nič o nás. Ale ak potrebujem dôveru, dá mi ju len jedna jediná vec – dôvera. Je mi jedno, ako sa k nej donútiš, ale musíš začať dôverovať.

Súvisí nedostatok dôvery s bezmocnosťou?

U teba áno. Čím menej dôvery, tým väčšie nutkanie kontrolovať všetko, usmerňovať a starať sa, aby sa to vyvinulo podľa tvojich predstáv. A nemáš schopnosti na to, aby si všetko ukontrolovala. Ani my nekontrolujeme. Niekedy adjustujeme, ale nekontrolujeme. Veci majú voľný priebeh. Ty ho nemôžeš pripustiť. Napriek tomu ho veci majú – a ty si prichodíš bez moci – bezmocná.

???

Nejde všetko podľa tvojej hlavy. 🙂

Neviem, či je to len to…

Ale rozhodne. Nutkanie kontrolovať vedie k tomu, že si robíš scenár vývoja budúcnosti. Potom si celá zlá, či tá budúcnosť skutočne aj nastane. Prehliadaš možnosti a sústreďuješ sa len na ohrozenia. Najradšej by si bola, keby si mala celý život až do konca potvrdený, schválený a nalinajkovaný. A až by to nastalo, necítila by si sa bezmocne, ale otrávene. 🙂 Nič by ťa nebavilo. Je skutočne také ťažké počkať si, čo z toho vylezie?

A ak vylezie niečo, čo sa mi nebude páčiť?

A ak vylezie niečo, čo sa ti nebude páčiť? No, čo potom?

Hm… zmením niečo.

Zmeníš… nie „budeš bezmocná“. 🙂

Aj tak sa mi to vôbec nepáči. Povedz mi, kto je vrah.

Aby si prespala zvyšok filmu?

Nejako si ma dostal. 😕 A napriek tomu sa mi to vôbec nepáči.

🙂

A čo teraz?

🙂 Nič. Povedala si, že sa ti to nepáči. Ja som sa usmial. To je všetko. Pokiaľ si dúfala, že začnem niečo robiť s tým, že sa ti to nepáči, tak to veru nemám v úmysle. Buď urobíš sama, alebo si zvykneš na to, že sa ti niečo aj nepáči. 🙂

Normálne by som povedala „beštia“, ale už ráno som bola taká protivná, že si radšej zahryznem do jazyka.

🙂 A nezasprávaš sa prirodzene a budeš si prichodiť bezmocná vo vzťahu ku mne.

Nie, tentokrát ti nenaletím. Nebola som v poriadku a nejdem to ešte naťahovať.

Prichodíš si už menej bezmocná?

Ani o piaď. Je to v keli a ja s tým neviem pohnúť.

Citát…

Ktorý citát?

Ten dnešný! Ako šiel?

Nepamätám si… Počkaj… Idem sa kuknúť na fejsbúk, asi som ho repostla… Mám ho: „Zladiť svoje presvedčenia so svojimi snami.“

Sny už máš a tie by som nebabral. Zato tvoje presvedčenia by sa mohli zmeniť. 🙂

Achich. Keď ja som taká bezmocná, že neviem, ako… 😛

🙂 Tak niečo vymysli. Ty máš hlavu, nie ja. 🙂

Dobre; poďme radšej ďalej, lebo budem písať ešte dve hodiny… Spomínaš aj iné príčiny: vovychovávanú bezmocnosť.

To je tá, kedy ti niekto tvrdí, že na niečo nemáš, a ty tomu uveríš. To sa dá prekonať jedine tak, že zakaždým, keď ti niekto povie, že na niečo nemáš, tak to skúsiš. A nie jedenkrát, ale mnohokrát. Kým to nedokážeš. 🙂 Niektoré veci potrebujú, aby si si na ne vybudovala „svaly“. Preto nemá zmysel vzdať sa pri prvej prehre.

Hraná bezmocnosť?

To je taká, ktorá ti niečo dáva. Napríklad ti umožňuje nekonať, pretože koná niekto iný miesto teba.

A to je načo dobré?

Keď nechávaš konať iných, nikdy sa nemôžeš dozvedieť, že niečo nezvládaš alebo že robíš chyby. Tvoj sebaobraz zostáva bez poškvrny.

Čiže keď mám komplexy, nechávam miesto seba konať iných a tvárim sa bezmocne?

🙂 Presne. Niekedy to robíš, vieš?

Tiež by si nemusel všetko vidieť 👿 … No a „funkčná“?

Tá je reálna. Ak si slepá, nebudeš rozoznávať odtiene farieb. Máš nefunkčný zmysel, ktorý na to potrebuješ.

Dobre, to asi chápem. S tou sa nedá moc narobiť, čo?

Práveže s tou najlepšie viete zaobchádzať. Proste si natrénujete náhradnú rutinu.

One thought on “Bezmocnosť – keď si neumožňujeme reagovať prirodzene

  1. Vytvárame elementálov a tie občas potrebujú nakŕmiť a preto sa znova k nám vracajú, aby sa posilnili a tým spôsobujú zmeny v našom správaní a my rozmýšlame, čo sa nám deje, prečo sa občas cítime inak a čo v náš znova burcuje. Otázka je, či sa im podáme a necháme pôsobiť, alebo dokážeme sa im postaviť a transformovať ich na niečo iné, vyššie.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s