Normálne sem neprenášam svoje šplechy z fejsbúku, ale dnes to urobím. Pred chvíľkou som sa totiž potkla o tento obrázok:
No a hneď sa mi začal otvárať nožík vo vrecku ako zakaždým, keď natrafím na logický lapsus, tváriaci sa ako nesmierna ušľachtilosť.
Takže ak Raj je otvorený pre všetky Božie tvory a Boh pritom stvoril všetko, tak je vlastne Raj otvorený pre všetkých a pre všetko a v Pekle to zíva prázdnotou.
A potom ma dostáva predstava, ako dušička prichádza do Rajíka v tých šatičkách, čo telo v nich uložili do truhličky, a po cestičke k Bráničke nebeskej sa ženie jej obľúbený zosnulý psík a vrtí chvostíkom… V mojich očiach telo zomrie, energia sa uvoľní a vracia sa do stavu “na telo neviazanej energie”. Ak nám niekto zomrie a my jeho energiu z nejakého dôvodu potrebujeme mať v našom príbehu aj naďalej, tak tá energia náš príbeh neopustí, ale sa vráti v nejakej inej podobe k nám. A až my opustíme náš príbeh, uvoľňujeme všetko, čo v ňom bolo našou vôľou a interpretáciou viazané.
Nie sme bytosti tela, ale energetické bytosti. Preto nepotrebujeme Nebá, Raje a Peklá, ale potrebujeme len taký “náš príbeh”, ktorý sa dá aspoň ako-tak predýchať.
(Inak, dostáva ma aj ďalší náboženský folklór, a to že Boh je síce čistá láska, ale vytvoril Peklo, zatratenie, hriech a potrestanie. 🙂 Ľudkovia, omyl… všetky tieto pekné veci sme vytvorili my. A my ich udržiavame pri živote tým, že ich večne spomíname a dodávame im tým energiu.)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor