Obávam sa, že prestávam rozumieť svetu

Helar Sun Belangelo 55 komentárov

bewildered-womanZasa som mala vďaka fejsbúku zážitok… Už som zvyknutá, že ľudia tam tikajú akosi inak ako ja, ale tento bol pre mňa prevracák 😉 .

Terrafina postla obrázok nejakého rozkvitnutého stromu. Akýsi chlapec napísal, že ide o tamarišku. Ako som sa na obrázok pozerala, nijako to nevyzeralo ako tá tamariška, čo mi rastie v záhrade, tak som jej napísala: “Obávam sa, že to tamariška nebude – mám ju za domom a vyzerá inak. 🙂 ”

Na to sa znova ozval ten chlapec, že “mam psa, ale paradoxne vyzera inak ako susedov… napriek tomu, ze je to tiez pes. 🙂 ” Plus metrový zoznam rôznych druhov tamarišiek.

Zdvihla som obočie. Vďaka irónii šlo jasne o emocionálnu reakciu. Zjavne má s mojím komentárom problém. Došlo mi, že som sa ho nejako dotkla, len som nechápala, čím presne… Jeho vec; neriešim.

Na druhý som videla ďalší Terrin obrázok nejakého stromu, že vraj “akácia”. A pod ním sa objavil komentár od toho istého chlapca: “Obavam sa, že to akacia nebude – mam ju za domom a vyzera inak.”

Klesla mi čeľusť. To som ho natoľko vytočila, že po 24 hodinách ešte stále cítil nutkanie parafrázovať môj pôvodný výrok?

Zostalo mi to visieť v pamäti a ako som šla spať, tak som nad tým trochu špekulovala. Čo zapríčinilo, že sa ho môj pôvodný komentár natoľko dotkol, že ešte aj po 24 hodinách (plus-mínus) cítil potrebu parafrázovať ho?

Proste nerozumiem. A ja nemám rada, keď niečomu nerozumiem. (Možno preto nemám rada život, ľudí, matematiku,… atď. Zoznam aspoň taký dlhý ako ten zoznam tamarišiek. 😉 )

No a teraz moja otázka na vás:  Vidíte v tom mojom pôvodnom komentári niečo, čo by mohlo vybudiť emocionálnu reakciu, ktorá pretrvá až do druhého dňa? Znie vám nejako kritizovačne alebo útočne? (Ak áno, čo v ňom?) Lebo je tu možnosť, že som sa už od empatie posunula tak ďaleko, že píšem sprosto a ani to netuším. 🙂

55 thoughts on “Obávam sa, že prestávam rozumieť svetu”

  1. Myslim, ze by som to neriesila. Ze problem mal chlapec, lebo v tom vidiel nieco, co tam ani nebolo… Skor by som sa asi zamyslela, preco som mala potrebu o tom pisat clanok 🙂

    Páči sa mi

    Odpovedať

      • Chapem a dokonca som den potom dostala podobnu lekciu 😉
        Len este take zamyslenie, ze preco si mala potrebu odpovedat otazkou… lebo to uz mi pride ako “nieco” za tymi slovami. Inak by to zrejme vyznelo ako hole konstatovanie bez akehokolvek (co i len minimalneho) emocionalneho zafarbenia, nebyt toho otaznika.. :). Ten otaznik ale hovori, ze tam nieco (i ked mozno velmi nepatrne) prebehlo.

        Páči sa mi

      • 🙂 Prebehlo – smerom k tebe…

        Spozorovala som, že ľudia majú akoby vrodenú reakciu neveriť tomu, čo je prvoplánové, a okamžite v tom hľadať niečo skryté. Ja som ošetrovala v článku situáciu, ktorá potenciálne mohla byť pre mňa lekciou. (Aj bola, hoci v inom zornom uhle.) Ty si sa hneď začala zamýšľať, “prečo som mala potrebu”… bez toho, aby si moju potrebu len vzala na vedomie a nechala mňa zapodievať sa ňou. Čo teba do toho, prečo ja mám alebo nemám nejakú potrebu? Ty nemáš nijaké? A komentujem ti ich? (Komentujem – práve teraz. 😉 )

        Aj pri mojej (priznávam, uštipačnej) odpovedi okamžite hľadáš niečo za tým, že odpovedám otázkou… Odpovedám otázkou, pretože som sa tak rozhodla. Prečo som sa tak rozhodla, je vyslovene moja vec a je tu nezanedbateľná šanca, že do svojho vnútra vidím o trošku lepšie ako zástup okolostojacich – už aj preto, že sa ten zástup okolostojacich snažím cez svoje príbehy učiť nazerať na vec. (Ak si článok pozrieš ešte raz, je tam dosť podrobne zachytený môj mentálny postup, aby sa každý mohol rozhodnúť, či si z neho niečo vezme alebo to urobí úplne inak, aby sa vyhol situácii, do ktorej som sa dostala ja.)

        Aj toto píšem tak podrobne preto, aby bolo nad čím zamýšľať sa. Nevravím, že mám patent na múdrosť, ale ak nenapíšem svoj duševný proces, ako sa má niekto dozvedieť, že aj takýto duševný proces existuje? Otázka preto, lebo aj v mojej hlave to bolo formulované ako otázka. Čo si do tejto skutočnosti hocikto iný premietne, je jeho projekcia, nie moja rozvojová potreba.

        Už rozumieš, prečo som reagovala uštipačne? 🙂 (Uštipačnosť je tiež pasívna agresia. Keby som bola aktívne agresívna, svetová populácia by sa asi dosť podstatne scvrkla. A nie – nepotrebujem, aby mi to niekto iný analyzoval. Tieto veci si dokážem dosť dobre obslúžiť aj sama. Tiež agresia. Myslím, že bude lepšie prestať písať, alebo vziať kladivo a roztĺcť počítač. 😛 )

        Liked by 1 person

      • Fiha, ale si sa rozbehla a tomu som asi neporozumela zas ja. Mala som asi dojem, ze sa pytas, ako to mohlo byt pochopene, takze som pisala svoj nazor. Tot vsjo. Tak ja teda radsej uz nebudem reagovat, lebo nechcela som porovokovat. Pekny den.

        Páči sa mi

      • A teraz mám problém ja. Keď som úprimná a otvorená, tak sa stiahneš, akoby som na teba útočila (“provokovať”)… Čo presne na mojom komentári si nepochopila?

        Teraz k tomu, že si odpovedala na to, ako niečo mohlo byť pochopené… Aký typ odpovede je “Skor by som sa asi zamyslela, preco som mala potrebu o tom pisat clanok”? Je to vôbec odpoveď – alebo zhodnotenie postupu toho, kto sa pýtal? PRETO som sa tak “rozbehla”. Ber toto ako spätnú väzbu k svojmu vyjadrovaniu, ako som ja vzala to “obávam sa” ako spätnú väzbu k môjmu vyjadrovaniu. Ja som sa niečo dozvedela. Prajem ti, aby si pochodila podobne. 🙂

        Liked by 1 person

  3. Nic sprostého na tom nevidím :-)))
    Ono na tom ani nic být nemusí… emocionálně se nás může dotknout cokoliv… třeba jen to, že někdo řekne, že nemám pravdu 🙂 Já teď zjistila, že emocionálně reaguju na jednu záležitost i po několika týdnech, už poněkolikáté… a naprosto nečekaně :-))) A to jsem si myslela, že jsem s tím Ok už v době, kdy se to stalo 🙂 Některé věci prostě žahnou hodně hluboko… až tak hluboko, že netušíme, že něco tak hluboko vůbec je :-))))

    Páči sa mi

    Odpovedať

  4. …mne sa to zdá byť pochopiteľné. Môžem si myslieť : ” Blbosť, tamariška predsa vyzerá úplne inak, to viem úplne presne, veď mi rastie za domom “, ale keď to chcem povedať uhladene, môžem použiť napr. formulku: ” Obávam sa…” Takže akési podpichnutie v tom stále ( aj keď zaobalené) je, zvlášť keď dotyčný je asi v tamariškológiii doma. Keby si napr. iba skonštatovala : “Hmm, zvláštne, tá , čo mi rastie za domom vyzerá úplne inak” , malo by to úplne iný emocionálny náboj a možno by sa medzi vami rozvinula vášnivá botanická korešpondencia 🙂 a chlapec by bol možno rád, že niekomu môže odovzdať svoje poznatky. Takže určitý podiel na tej situácii podľa mňa máš. Ale to , že ho to škrelo ešte na druhý deň, už vôbec nemusí mať nič spoločné s tebou, možno mal ten človiečik fakt zlý deň a tvoja poznámka bola už len poslednou kvapkou, aby výbušná zmes dostala správnu koncentráciu a zloženie a ty si to schytala, lebo si sa do jeho nálad primotala – asi tak ako keď ideš po chodníku, kýchneš si a padne metrový sneh zo strechy a zasype ťa.

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • Jožko, je to v tom “obávam sa”? 🙂 Zvláštne, mne skôr tá veta, čo odporúčaš, vyvoláva protilátky. ( 😀 A teraz aj táto moja. Je to v tom slove “zvláštne” – mám pocit, akoby som tým dvíhala obočie, ako si niekto môže niečo podobné myslieť. Sranda. 🙂 )

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • …vidíš, možno existujú akési špecifické mixtury emócií a nálad, alebo dokonca kompletných pováh, ktoré sú jednoducho nekompatibilné s určitými slovami, alebo frázami.

        …a ja napr. poznám aj také stavy ( hlavne zo ženami sa mi to stávalo ), že nech poviem čokoľvek, aj tak to bude zlé :). Ale úplne najhoršie je, keď sa v takejto situácii odmlčím, pretože tým okázale dávam najavo svoju nadradenosť , zatiaľ čo ja sa len snažím zúfalo vyhnúť konfliktu a v pokoji dopiť šálku čaju, alebo prečítať časopis 🙂 🙂 🙂

        Páči sa mi

      • Ešte mi to pripomenulo niečo, o čo som sa potkla dnes (myslím, že tiež u Terry 😉 ):

        Muž vidí ženu v kuchyni a spýta sa jej,či nemôže pomôcť. Ona mu povie, aby vzal vrecko so zemiakmi, polovicu ošúpal a dal variť.

        Dopadlo to takto:
        1896766_674571632593134_142534315_n

        Liked by 2 people

      • Veru tiez som to schytala nedavno..nejako som prisla do laty.je to asi len o tom utvrdeni ze si dost dobra aj tak…

        Páči sa mi

    • No alebo povazoval svoju identifikaciu tamarisky za tak dolezitu (pre daco) ze akokolvek naformulovane spochybnenie by sa ho dotklo velmi vyrazne. Mohol chciet zamachrovat pred niekym vyznamnym pre neho, alebo bohvie…..

      Páči sa mi

      Odpovedať

  6. A este dalsia vec. Ty si mu v tej formulacii (podla mna) ponechala priestor aj na to ze by to mozno este stale aj tamariska mohla byt (aj v tom “obavam sa” a este aj v tom “ta pred mojim domom vyzera inak”….to vyslovene pyta taketo nieco: “tak dobre a tato vyzera takto”). Bolo to fakt tak ze si si nebola ista? Ja kebyze mam pred domom tamarisku a niekto napise na nieco uplne ine tamariska, ja asi napisem jednoducho : toto nie je tamariska, tamariska ma…..(ine listy…blablabla). Takze ak bol zle konstelovany, toto tvoje vyjadrenie ponuklo priestor kde by sa mohol zadrapit, nie sice skrytou agresiou, ale skrytou neistotou (podla mna). Nabuduce mu skus napisat: Co to trepes? Toto urcite nie je tamariska. A ked zacne pindat, aspon budes vediet preco 😛

    Liked by 1 person

    Odpovedať

    • 😀 Ako si môžem byť istá? Ja viem len jedno – za domom mám tamarišku (o ktorej pozitívne viem, že je tamariška, lebo som ju tak kupovala v záhradníctve), ktorá však vyzerá a kvitne celkom ináč. Takže budem mať problém vystupovať dostatočne asertívne – ale aj tak to skúsim. 😛

      Liked by 1 person

      Odpovedať

      • …ja by som ho možno úplne vecne poprosil, čí by mi teda nepomohol s identifikáciou rastliny, čo mi rastie doma, keďže záhradník mi možno nedal kompletnú informáciu a poslal by som mu fotku a počkal ako sa zachová – len tak , zo štúdijných dôvodov.

        A môžme uzatvárať stávky 🙂

        Páči sa mi

    • …ja to vnímam tak, že mladý muž sa asi fakt vyzná, keďže tam uviedol metrový zoznam tamarišiek, a asi je na to možno až nezdravo hrdý, čo ale vôbec nevylučuje, že tá Helina je taktiež tamariška, ibaže iný typ – jeden z toho metrového zoznamu, alebo úplne iný, k akému sa zatiaľ náš bádateľ nedopracoval 🙂

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • nikto viac sa nechyta, tak moj vyskum dopadol teda 100 percent hlasov za tamarisku. Skoda ze nie je vedecky pouzitelny vzhladom na maly pocet respondentov. Moj osobny tip bol ze tamariska to nie je, chlapikovi by som neverila ze vie o tamariskach viac ako postnut co mu prave google vyhodi. Ak by bol fakt odbornik, nemoze sa nasrat ze iny o tamariskach nevie tolko co on, bolo by to pre neho normalne. Napisal by podla mna nazov konkretnej tamarisky aj s druhom a vyslovil by hypotezu, ktory druh tamarisky ma pravdepodobne Hela v zahrade, kedze u nas sa az tolko druhov nepestuje (ako mi vyhodil google), nanajvys tak dva. Inak obrazky jedotlivych druhov tamarisiek neboli az tak vzhladom rozdielne, ze by ich clovek mohol povazovat za uplne iny strom (aspon tie co mi google ukazal) to je dalsi argument preco sa mi to nezda. Ak by bol cavo odbornik Asi by presne vedel ako sa vola druh ktory sa vzhladom vyrazne odlisuje od ostatnych. Moj osobny odhad je, ze sa nedavno stretol s pojmom tamariska a bol na seba hrdy, ze si zapamatal takyto zaujimavy nazov a netrpezlivo cakal na prilezitost, kedy sa bude moct so zvyskom sveta o tento svoj objav podelit. A tu mu vsetko pokazila pani Hela. No moze sa este niekto cudovat, ze este na druhy den bol nasraty? 😀

        Páči sa mi

      • Tak, keď už sme plynule prešli na detektívnu prácu, pohľadala som ten obrázok a tu je:
        10408970_829828470437333_5566655844640785839_n

        Pravdu povediac, keď som si to hodila do Photoshopu a poriadne vyzväčšovala, priznávam, že by to mohla byť tamariška… Len ten kvet ma pletie, lebo som v živote nevidela tamarišku kvitnúť takto. Ale tie drobné vetvičky, zazelenané na konci, by mohla byť kľudne tamariška. (Alebo milión iných stromov, o ktorých existencii ani netuším. 🙂 )

        Hlavná vec, že som sa dozvedela, že som nekomentovala sprosto. To ma totiž najviac strašilo. 🙂 Ak to, že vďaka sústavnému prekladaniu svojich myšlienok do slovenčiny používam neobvyklé konštrukcie/slová, niekomu vadí alebo nie… ja to nezmením – neviem inak. 🙂

        Páči sa mi

      • Aha, no podla tych obrazkov co ukazuje google, to aj podla mna tamariska byt moze. Je mozne ze moj tip by teda bol v tomto pripade nespravny, ale druha cast mojej hypotezy mi aj tak stale este sedi 😀

        Páči sa mi

  8. mne slovne spojenie “obavam sa……” pripomina frazy z AJ, ked chceme nieco velmi slusne vyjadrit alebo decentne odmietnut /I am sorry, but……/

    chlapcovi slovne spojenie “obavam sa…” mozno evokuje archaizmus a preto ironizuje. mladi ludia taketo slovne spojenia nepouzivaju a asi preto mladencek rypka….

    Liked by 2 people

    Odpovedať

    • …áno, súhlasím, presne tá decentná prejemnelosť ho mohla nakrknúť, pretože z 90% bývá falošná, skryto povýšenecká a autor si zvyčajne aj tak myslí napr. : “Debil, ani tamarišku nepozná ” , takto podobne som to cítil aj ja, keď som písal svoj pôvodný koment

      …jupííí, že by som bol ešte stále mladý chlapec ? 🙂 🙂 🙂

      Liked by 2 people

      Odpovedať

      • 🙂 🙂

        vtipek:

        Američan si potřebuje zavolat. Zeptá se Satana, zda si může zavolat do Ameriky. Může. Hovor trvá 5 minut.
        Satan řekne Amikovi, že to stojí 4000 dolarů a ten zaplatí.

        Také Francouz chce volat do Francie. Může. Hovor trvá 5 minut.
        Satan mu řekne že to stojí 4000 eur a ten zaplatí.

        Potom si zavolá Čech do Česka, trvá to 5 min.
        Pak se zeptá Satana kolik to bude stát.
        Satan: “1 euro. ”
        Čech: “Tak málo? ”
        Satan: “Víte, z pekla do pekla, to je místní hovor.”

        Páči sa mi

  12. Ak tamarišku poznal dôkladne, jednoducho si úprimne vykúzlila jeho pobavenie. Pobavenie. Nie uštipačnosť. Jeho druhá reakcia bola tiež zábavou – bavil sa na účet tých, ktorí prispievajú tam, kde nerozumejú.
    Podľa mňa problém nebol on ale Tvoj postoj ku jeho reakcii. Niekto sa dotkol Teba Velebnosti a to nemal robiť. Velebnosť nerada ľudí, lebo tí vedia byť aj zlí, aj nechápaví, aj neskúsení, aj motivovaní kadejakým iným sajrajtom, s ktorým si velebnosť neželá byť konfrontovaná. 🙂

    Mimochodom, nepoznám spoľahlivejší spôsob získania istoty než priamu otázku spôsobiteľovi Tvojej neistoty,
    Ešte jedno btw: čo ak má naozaj na dvore akáciu? 😀

    Páči sa mi

    Odpovedať

      • Napríklad – strelila si capa, Velebnosť, baví sa na tebe.

        Ak budem hľadať vyprovokovaný zlý úmysel, vystrelila som šíp sama proti sebe a trafím sa presne do čierneho.

        Čo hľadám, to môžem nájsť 🙂

        Páči sa mi

      • Anna, píšeš “čo hľadám, to môžem nájsť”. Vrelo s tebou súhlasím a som rada, že túto pravdu poznáš a hlásaš ďalej.

        A teraz si prečítaj svoj prvý komentár a odpovedz mi, ak sa ti bude chcieť – čo si v článku hľadala a našla? 🙂

        Páči sa mi

      • Anna, takze teba ak sa nieco dotkne (mas pocit ze na teba niekto utoci), zvyknes sa tvarit ze sa ta nedotkol, ale ze je to vtipne?Ake to ma vyhody byt sam k sebe neuprimny?

        Páči sa mi

  13. Matrioshka, mala by som sa cítiť dotknutá, lebo ma niekto nachytal a užíva si to? Áno, neviem všetko. Občas na to niekto príde. Že verejne?! Nezačala som prvá? Nie je toto úprimnosť?

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • Anna,

      vypichnem čosi, čo som si všimla (“hľadala a našla”, ak chceš 😉 ). Zarazilo ma to “Nezačala som prvá?”. Okamžite som si spomenula na Dürrenmatta a jeho knihu Sudca a jeho kat. Príde mi to ako motív hľadania a potrestania vinníka, nie motív odstránenia príčiny. (Iná, modernejšia verzia je Rambo I: “I drew first blood”, čiže “ja som zranil prvý”, keď prijíma svoju vinu za niečo, na čom ale moc vinu nenesie.) Nevedieť nie je “vina” a interpretovať to ako “začala som prvá” mi príde ako príkaz “myslieť si môžeš hocičo, hlavne však o tom nehovor”. Ľudia, ktorí nevedia, sa potrebujú naučiť – a na to musia najprv tú nevedomosť prejaviť. Takže nevedomosť v mojich očiach nie je nijaká vina, ale len fakt – a “nachytať” pri nevedomosti a ešte si to aj “užívať” mi príde ako dosť veľký prejav… škodoradosti? Uspokojenia z toho, že som iného ponížil? Nutkania predstaviť iných v zlom svetle? Neviem…

      Ak pri tom, čo si napísala, používaš duševné pochody zo svojho bežného života, je tu riziko, že v sebe prechovávaš voči svetu nejakú nevraživosť – nedôveru, pocit ukrivdenosti, menejcennosti alebo čoho. Ak sa mýlim, tak sa mýlim, ale mne to momentálne na základe tvojho textu vyzerá takto. Možno s tým budeš chcieť niečo urobiť, možno nie. Neviem. 🙂

      Páči sa mi

      Odpovedať

    • Ja neviem, nepytala som sa na to ako by si sa mala citit, ale aky postoj podla teba treba zaujat, ked sa citis dotknuta. Iste exitstuje situacia, kedy by si sa dotknuta citila. Aky postoj je podla teba v takomto pripade spravny? Cize nepatram po dovodoch, kedy sa podla teba dotknuta citis smies a kedy podla teba dovody nesplnaju kriteria ktore by ta opravnovali citit sa dotknuty. Tu je situacia, ked sa niekto dotknuty citi. V takomto pripade ma zaujat postoj aky? Presvedcit sameho seba ze sa dotknuty neciti lebo nema opravnenie? Rozumies co sa pytam?

      Páči sa mi

      Odpovedať

  14. 😀 Kto toto budete čítať, poviete si, že svet je jedna veľká cvokáreň… Kámoška na fejsbúku postla obrázok zemolezu, Lonicera čokoľvek, myslím, že periclymenum či ako, ale už je to rokov, čo ma to zaujímalo… Nejaká kočka jej napísala, že fuchsie má rada. Na to kámoška odpovedala, že ale to je zemolez… Kočka odpovedala doslova: “Zemolez vyzerá inak, to je podokryvna rastlina do skaliek, toto je krik, mam ho na chalupe, strašne vôni pri kvitnuti.” 😀

    Ja som si kúsla po poslednom zážitku do jazyka a nekomentovala som, že je to zemolez a už ho nemám na záhrade, pretože tento žltočervený nevonia tak silno ako bieločervený a tak som si zasadila ten… Tu si kámoška na mňa spomenula a v najbližšom komentári ma oslovila s tým, že ale rozhodne to nie je tamariška. 😛

    History repeating itself. História sa opakuje dokolečka. Iné tváre, iná situácia, tie isté reakcie. 🙂 Tak možno aj tento môj exkurz do sveta podivuhodných reakcií niekomu na niečo bol. 😉

    A vôbec. Hahahahahahahahahaaaaa….

    Páči sa mi

    Odpovedať

      • Ja úplne súhlasím. Tamariška – case ma napínal od začiatku, a hentá bugenvília (mi zas toto straší v hlave, ale sa pekne motáme) to úplne náhodou (?) krásne dofarbila. Sa to dáko posunulo po špirále, nový vývoj by chcel hlbší rozbor, Helen, začína to byť nejako mystické 🙂

        Liked by 1 person

      • Vieročková,

        a vieš, že som predvčerom kúpila pre maminku bugenvíliu a včera ju presadila? (A ja viem, že maminka už nežije… ale nikto nie sme dokonalý. 🙂 )

        Páči sa mi

      • Matrioshka,

        alebo “všetko je vzťahovačnosť”. Keď to, že niekto sa správa inak, ako by si ty predpokladal, vezmeš osobne. Píšucu nevynímajúc. Tiež som nemusela spochybňovať najprv sama seba… Až vďaka tvojmu komentu mi došlo, že môj týpek mohol reagovať na niečo celkom iné… A o pár dní neskôr mal kolega podobný zážitok, že nechápal reakciu prostredia, a vztiahol to k sebe. Poučená tvojím komentárom som mu namietla, že ale niekto ich mohol predtým naštvať… Nie-nie-nie, bolo to kvôli nemu… A na druhý deň sa dozvedel, že ich niekto tesne pred jeho príchodom naštval. 😉

        Byť človekom je niekedy komplikované. Preto som sa rozhodla včera, že budem mačkou. 😉

        (Škoda, že Ruiz nevie po slovensky. Mal by z nás radosť. 🙂 )

        Liked by 1 person

Povedz svoj názor