Tak, aby to nebolo až také jednoduché, po retrográdnych (pohybujúcich sa späť vo vzťahu k Zemi) Merkúroch a Jupiteroch máme už pár hodín retrográdneho Pluta… Už posledné dni boli extra “pomalé” (a najmä počas môjho ľadvinového záchvatu 😉 ), za čo môžu všetky tie zatmenia posledných týždňov (končia až tento víkend). Veľa z našich potláčaných “temných stránok” vyplávalo na povrch. (Zdá sa, že moja temná stránka je piesok v ľadvinách. 😉 ) A teraz do toho vstupuje retrográd Pluto a vynáša na povrch všetky spomienky a zážitky, ktoré sme potlačili alebo inak úspešne vytesnili, pretože sme v čase, kedy sa udiali, nemali silu potrebnú na ich spracovanie… Často im hovoríme “temné” nielen preto, že sú nechcené, ale aj preto, že nás desia.
Takže sa pripravme na to, že sa zasa bude spracovávať hnus zelený najtemnejší na celom svete. 😕 Zas raz.
Poteším sa, ak napíšete, keď sa niečo “temné” vyhrabe na povrch aj u vás.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ahojte, chcela by som prispieť svojím pozorovaním 🙂
Na jednej nemenovanej stránke som čítala veľkolepé ohlasy na to, ako Pluto vstupuje tu a tam a aké je to úžasné, koľko energie prinesie a nový čerstvý vzduch, ako sa začnú diať už len samé dobré veci a aké všemožné darčeky prinesie so sebou (vo význame, že už len to, čo chcete bude) a aké šťastie pre znamenia, konkrétne vymenované, prípadné ascendent a ešte zopár milých vecí…..tak som sa tak veľmi pozitívne naladila, pripravila na to, aby som toľké šťastie a darčeky vôbec bola schopná naraz uniesť, keď už to má takto sčista jasna prísť…..až som bola taká trochu neistá, že už len samé to pozitívne sa mi bude diať a všetko sa mi bude dariť a že zo mňa bude hotová polobohyňa na tejto planéte….. 😀 😀
Od kedy sa to Pluto pohlo, ľudia, ja si nie som istá či tým správnym smerom 😀
Tie veci, ktoré pred tým aspoň vyzerali ako tak na dobrej ceste sa zrazu, akoby šibnutím čarovného prúta po…kakali, samé, len tak od seba, až by som povedala že vyvaľujem oči ako také teliatko a nestíham predýchávať. Čo začnem…..hocičo. Pomaly sa už budem báť ísť aj na WC, aby sa mi aj pri tom niečo nepokazilo 😀
Pokiaľ by aj nejaké darčeky prichodili, tak jedine vo význame, že sa mi staré všetko vracia späť, že “nááá darčeky…..na čo si zabudla to môžeš dostať ako darček”, nehovorím o tom, že všetko hrozne dlho trvá. Okrem toho akoby mi na intuícii sedela jedna obrovská žaba (na prameni :D) a ako sa mi vidí aj sa tam už udomácňuje. Nehovoriac o takých stavoch, že jeden by si to už hodil možno na mojom mieste, nejako sa tak prílišne uzatváram alebo niečo, nemám záujem komunikovať..nič. A je to ako na husienkovej dráhe, raz dobre, raz zlé, a to v priebehu pár hodín sa toto strieda. Pred tým ako sa nám Plutík pohol som bola bez problémov, až som zo seba bola sama prekvapená, ako som sa dokázala udržať v stabilnej pozícií.
Už som sa preklopila do štádia, že OK neriešim, len to všetko pozorujem, z pozície ega sa naparujem, keď od situácie odstúpim, len sa smejem a hlavne na tom, ako sa egíčko nafukuje. A hlavne je to o to ťažšie, že som typ, ktorý chce všetko a hneď, takže mám pocit, že mojím darčekom bude tvrdá prevýchova……a ešte keď si predstavím, že to má trvať do septembra, až sa obávam, aby som neutrpela psychickú újmu 😀 😀
Takto to má byť s tým Plutom, alebo ešte na to pozitívne je potrebné zaradiť sa do poradia? Obieha ma to správne Pluto? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Tieto “retrogrády” majú jednu úžasnú vlastnosť – spomaľujú. Normálne sa v živote naháňame a naháňame a na riešenie vecí nemáme čas. Tak ich “zametáme pod koberec” a cítime sa ukrivdení, keď nám ich nejaký retrográd znova naservíruje pod nos… Ale pravda je taká, že len čo ich raz vyriešime, už sa nám nevrátia. 🙂 Ja som tak využila svoj ľadvinový záchvat. Nechala som si hlavou prebleskovať obrazy a snažila som sa ich priradiť nejakej výpovedi alebo nápovedi. Jeden z nich bol veľmi zaujímavý – dvere, ktoré sa ale otvárali naopak – nie tam, kde je kľučka, ale tam, kde sú pánty. A teraz už len vyriešiť otázku, kde v svojom živote otváram dvere “ako obvykle” a nedostávam sa ďalej, ale keby som ich otvorila “naopak”, bol by pokoj… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
No ja neviem 🙂 Ja si to retro Pluto interpretujem tak, ze ide konecne do kelu a s nim oslabuju jeho vplyvy. To co napachal za paseku pocas poslednej kvadratury s Uranom, to sa len tak nevidi. Terrafina pisala 😀 , nechcem tu neslusne a drzo pastovat moje linky 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
🙂 Počuj, a nie si ty azda spoluautor? Tak v pohode neslušne a drzo propaguj svoje linky… 😉
Páči sa miLiked by 1 person
A, Terri, on nejde do kelu, on sa za chvíľočku vráti späť a bude pokračovať tam, kde prestal… 😛
Páči sa miLiked by 1 person
Nebojim sa (velmi) 😀 isto dajaka antidote pride na pomoc 🙂 Hlavne ze tie kvadratury (seria 7 puf puf puf, iba raz capil, 7 ich trafil) uz nezazijem, to sa deje len raz za 30 ci 40 rokov, takze ak budem nazive este tak jedine asi uz len v hombacom kresle alebo polohovacom lozku 😀 Ech idem ale skumat co s tym tutom Plutom teda 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ano, mozem potvrdit, ja som tento tyzden strasne vypenila, dostala ma prvacka ucitelka mojho potomka, hoci som ju zo zaciatku povazovala za rozumnu osobu, pomalicky sa tento pohlad zacal zatemnovat a tento tyzden dosiahol svoj temny vrchol. Vypenila som pred synom a tak, ze sa jej az on chudak zacal, z obavy ze ju znesiem zo sveta, zastavat. Poslala som za nou mojho muza, zda sa, ze znova prisla k rozumu, moj muz s ucitelkami vie velmi pekne po dobrotky, to je fajn. Dufajme ze problem, ktory sa objavil sa zacne riesit k lepsiemu.
Páči sa miLiked by 1 person
No peknee.pred mesiacom nam ukradli auto.tak to spracuvam a este tohleto.inak tieto dva dni ma neuveritelne bolia dasna.zapalene mam.coze to moze znamenat…
Páči sa miPáči sa mi
Práve dnes som v sprche riešila podobné záležitosti 😀 A snažila sa vypátráť prečo mám k istým veciam taký prístup ako mám a prečo ma dokážu tak prevelice zraniť. Veľmi som sa nedopátrala, tak budem ešte musieť pokračovať… Ale celkom ma prekvapilo, že by to moje zamýšľanie sa posledných dní mohlo mať na svedomí niečo takéto 😉 Budem si musieť vyhrabať nejakú lekciu rekapitulácie o.O
Páči sa miPáči sa mi
No ludia dobri vcera Pluto zasa nakladal. Na jednom 90 minutovom treningu dve deti K.O. Jedenemu chlapcovi druhy chlapec pri takej akrobatickej veci skocil na hlavu, to som sa este snazila udrzat psychicku odolnost zvysku skupiny, ale asi o 10 minut dalsia spadla zo stojky a rozbila si pusu. Nuz silne chemtrailsy a Pluto dokopy. Povedala som si ze dvoch ludi sundat za 90 minut staci a radsej sme potom uz len sedkali a rozpravali sa. Mam z toho samozrejme riadne vycitky svedomia i ked neviem ako takymto veciam zabranit, snazim sa byt opatrna, ale sem tam sa to takto vymkne 😦 😦 😦
Páči sa miLiked by 1 person
Ehm. Do kedy že je je ten Pluto aktuálny?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Netuším. Ale u tej ženy, čo to sleduje, som čítala výborný návod na toto obdobie – ísť s tokom. Aj keď sa nám to, čo sa deje, nepáči a možno nás desí, neprotiviť sa, ale si v tom snažiť nájsť aspoň trochu dobra a pohody. Hľadať príležitosti v príkoriach.
Myslím, že to, čo tebe aj mne momentálne asi dosť prekáža, je nekonečno. To, že udalosti nie sú pekne odhraničené a oddelené jedna od druhej, ale plynule pretekajú a nikdy vlastne nekončia. Aspoň ja som bola odchovaná na hollywoodskych happy-endoch… ale život nemá happy-endy. A táto “nekonečnosť” ma dosť vyčerpáva. Keď sa snažím sledovať všetko vo vývoji, mám pocit, že sa to vlečie a nerozhoduje a neuzatvára. Keď sa snažím prežívať len okamihy, mám pocit, že nemám kormidlo v rukách. 😀 Niekedy si spomeniem na Grahama Greenea: It would be simpler and less disgusting to die. Bolo by jednoduchšie a menej nechutné umrieť. 🙂 To by bolo aspoň konečné.
Páči sa miPáči sa mi
Hej aj to mi uz napadlo. Akurat ze po smrti sa to vlecie tiez, len nemame telo. Aach boze toto su ine sracky co dostavam. Spochybnene je uplne vsetko, po tych emocnych attackoch som ostala jak stebelko travy, slabucka (aspon taky pocit) a vystrasena z toho, ze viem, ze nic neviem. Ziadna istota. Mame aspon nieco o co sa mozeme opriet? Mozno sa prave musime naucit byt len tak bez pomoci akychkolvek barliciek…:-\
Páči sa miPáči sa mi
“Akurat ze po smrti sa to vlecie tiez, len nemame telo.” 😉 Ako vieš? Už si zažila?
Tieto pocity sú síce blbé, ale sú len sprievodný jav toho, keď strácaš jednu formu a ešte sa neupevnila nová. Vstupuješ do novej etapy života, pre ktorú ešte nemáš vybudované zručnosti, a hoci tá stará etapa nemusela byť zrovna príjemná, aspoň si sa v nej cítila bezpečne a predvídateľne.
To chce len vydržať. Po chvíli sa zabývaš. Ani tá smrť netrvá večne – po chvíli si zvykneš a pokračuješ najlepšie, ako vieš. 🙂 Alebo aj nie. Čo ja viem, ako bude… Tak nejak, jak doteraz – len trochu inak. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Vravela mi jedna kamoska-jasnovidka. Ze po smrti je vedomie vedomim takym, co pred tym, aj so vsetkymi myslienkami a strachmi a nevyhoda je, ze nemame telo, teda cosi, do coho sa viem schovat. Neviem no. No a co sa tyka tej tvojej interpretacie blbych emocii. Asi mas dobry nufak na toto. Presne, ked sa rozpadava ego, je to pekelne citit, clovek ma pocit, ze snad zosalie alebo zomre alebo ze je vsetko uplne zle. Vtedy asi nic netreba, len dychat zhlboka. Apropo: vizualizacia v style som v bielom svetle funguje ako ochrana? nevies? Dakujem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Všetko, čo vnímaš ako ochranu, funguje ako ochrana. 🙂 V konečnom dôsledku niet koho pred čím chrániť, pretože všetko si ty… Ale môžeš tomu zvyšku zo seba povedať “ešte nie, ešte nie som pripravená”, a on ti dopraje pauzu.
Páči sa miPáči sa mi
pocuj, ked sa citis takto zle, hlavne sa nehaluz premyslanim. Napi sa vzdy vody, uvidis jak sa ti ulavi. Skus behat, alebo chodit, sustred sa na dychanie. To by tak pre zaciatok mohla byt celkom slusna istota, co povies?
Páči sa miLiked by 1 person
a toto si mozes skusit pustit, ja osobne to neviem pocuvat a neusmievat sa 🙂
Páči sa miPáči sa mi