“Jeden z najnebezpečnejších – a neláskavých – mýtov, ktoré sme podedili od našej kultúry, hovorí, že ak sa hojíš, vždy by sa to malo “cítiť dobre”. Nie, nie vždy. Niekedy sa naša bolesť naopak zvýši a zintenzívni, keď temnota vypláva na svetlo, keď si začíname uvedomovať dovtedy nechcené veci, aby sme ich mohli spracovať… Ale tá bolesť a nepohoda, ktorú rýchlo odsudzujeme ako “zlú” a “nesprávnu” – alebo ako nejaký druh “blokády” nášho vzostupu – môže v skutočnosti ukazovať, že náš proces hojenia alebo vzostupu sa nespomaľuje, ale naopak zrýchľuje. Že zo širšieho uhla pohľadu nič nie je vlastne “nesprávne”. Že existuje vyšší úmysel, ktorý sa o všetko stará, pretože všetkým je.
Dôveruj si. Dôveruj tej podobe, ktorú prítomný okamih na seba práve naberá, aj keď to môže byť neočakávaná podoba. A predovšetkým zabudni na to, že niekedy zabúdaš, ako sa dôveruje.
Ak sa cítiš horšie, neznamená to vždy, že sa tvoja situácia zhoršuje.
Uchop prítomný okamih, nech by aj sebaviac zraňoval.” — Jeff Foster
Toto je jeden z bodov, ktoré som kedysi musela riešiť sama za seba (a bez podpory fejsbúku – fejsbúk, kde si vtedy bol?! 👿 ). Keď som sa dostala do kontaktu s tým, čomu hovorím “anjeli”, tak ma to prepasírovalo cez mlynček na mäso. Hneď niekoľkokrát. Ale vnímala som ich, chcela som byť ako oni a tak, kým oni mi lámali kosti a ja som jačala o dušu spasenú, udržiavala som oči na cieli a zakaždým, keď som dostala chvíľku na vydýchnutie si, registrovala som, k akému zlepšeniu celé to martýrium viedlo.
Tento postup si zanechávam dodnes, hoci dnes už tie “kosťolámačské” epizódy nie sú drastické, len nepohodlné. Ale zvykla som si pozerať sa na seba ako herca vo filme, o ktorom neviem, ako skončí – a tak sledujem, čo k čomu vedie, a snažím sa aspoň trochu predvídať, prečo sa to deje a ako to môže pokračovať. 🙂 Už som písala, že som prešla v tomto roku späť do oblasti spracovávania emócií a nie som z toho hepi. Všeličo sa mi sníva. Viem, že pracujem “na detstve”, toľko mi Gabriel povedal. Niekedy nechápem, ako sa moje sny spájajú s detstvom – a potom, keď otrasená nad nimi špekulujem, odrazu mi to dochádza… Celkom nepatrné, podprahové programíky, ktoré vznikli z toho, že som vtedajšie situácie interpretovala z istého predsudku.
Budem rada, až sa ich zbavím. Ale tie rána, keď netušíte, či ide o spracovávanie balastu alebo predpovedanie budúcnosti, bývajú niekedy besné. 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor