Eprakone – ezoterika a spiritualita

Zmenil som názov článku, nakoľko sa mi tento od Nika páči viac. Pokračujeme s rozprávaním Sergia Magaňu a mne sa opäť veľmi páči 🙂

Xayaca – masky

Keď spíme sme samozrejme stále tou istou „postavou“, ako keď sme bdelí a používaním tej istej identity, sa nepochybne opakujeme aj v snoch a aj keď sme bdelí.

Vzhľadom na to, je prvá vec, ktorú v našej tradícii rodu Tol spravíme, prerušenie spojenia medzi našou tvárou a minulosťou, používaním masiek (xayaca v Náhuatl) pred zrkadlom, čo bližšie vysvetlím neskôr. Toto nám umožní zmeniť spôsob, akým spíme a konzekventne zmení spôsob akým žijeme.

Toto cvičenie, ktoré sa volá quetzaltzin, doslovne „ctihodný quetzal“, má veľa výhod. Quetzal je jedným z posvätných vtákov Mexika, aj keď je nanešťastie v súčasnosti ohrozeným druhom. Keď letí, mení svoju zelenú farbu na dúhovú a odtiaľ pochádza aj názov pre túto techniku.

V Toltéckej tradícii, sa snažíme vyhýbať snom, kde sme iba divákom a nezapájame sa. Existuje viacero dôvodov, prečo je v sne užitočné, byť iba divákom. Prvý a najdôležitejší dôvod je, že nie sme nútený pozorovať samých seba keď sme bdelý. Keď sa pozorujeme v zrkadle, vnímame iba časť nášho vonkajšieho vzhľadu, pretože zrkadlo používame len na krátke okamihy, keď sa češeme, alebo kontrolujeme ako vyzeráme a ten istý čiastočný vnem nás samých vytvárame keď spíme.

Snívanie vždy vyžaduje pozorovateľa, alebo svedka, ktorý zaznamenáva sny a neskôr nám odovzdáva správy priamo v lucídnych snoch, alebo ak sme hore, prostredníctvom životných skúseností. Obyčajne, ak snívame, sa tonal od sna odpojí a nahual pozoruje sen, na základe ktorého potom odovzdáva správy jedine prostredníctvom životných skúseností. Cesta nahual-a je ale úplne odlišná: potrebujeme sa pozorovať v zrkadle počas bdelého stavu v dlhších intervaloch a len na základe tohto, si potom dokážeme vyvinúť schopnosť pozorovania samých seba a potom sa počas snívania dokáže nahual zúčastniť vo sne ako herec. Tonal potom bude postupne nútený pozorovať, interpretovať a meniť veci vo sne podľa toho, ako sa budú diať. Toto je veľkým krokom, pretože to znamená vstúpiť do temixoch-u, alebo snového kvetu, ale ide to ďaleko za tieto hranice, nakoľko je to o mnoho viac vedomé a kontrolované.

Pozornosť ktorú priemerný človek venuje svojmu okoliu je alarmujúca. Je to ako vzdať sa schopnosti byť si vedomý svojho životného prostredia a rozhodnúť sa žiť iba prostredníctvom životných skúseností. Napriek tomu, si zopár ľudí všimlo niečoho veľmi zvláštneho a veľmi dôležitého pre cvičenie lucídneho snívania a snívania počas bdelosti – nos. Ak sa na niečo pozeráme keď sme hore, jediná časť nášho tela, ktorú si vidíme, je špička nosa. Za ňou je už iba vonkajší svet. Takže, pre Toltékov sa vonkajší svet a ich povedomie o ňom vzťahovalo na nos. Na druhej strane, keď snívame, vidíme obrazy bez špičky nosa – a to je niečo, na základe čoho nahualizmus rozlišoval bdelí stav od snívania. Na overenie či si vidíme špičku nosa, alebo nie, sa tiež používajú konkrétne cvičenia, o tých ale neskôr.

Na cvičenie pozorovania sa, budeme potrebovať 2 rôzne druhy masiek. Jednu s veľmi výrazným nosom, reprezentujúcu tonal a niekoľko ďalších s plochým nosom, napr. masiek zvierat, ako prvých archetipov, ktoré v nahualizme používame, reprezentujúce nahual.

Toto rozdelenie je veľmi dôležité, jedná sa o rozhodujúci faktor pre pokročilé lekcie „ako zomrieť“. Ak nevidíme špičku nášho nosa, buď spíme, alebo sme mŕtvi. Ak zomrieme vedome, naša myseľ nebude uväznená v žiadnom s nižších svetov.

Quetzaltzin, úctyhodný Quetzal

Quetzaltzin je technika, ktorú bežne poznáme ako rekapituláciu. V Tolskej línii sú rôzne spôsoby rekapitulácie a o nich si porozprávame neskôr. Toto je prvé cvičenie, ktorými by sa mal zaoberať každý, kto sa chce stať správnym snívačom podľa tradície Toltékov Mexihca.

Innetlapololtiliz: „spôsob ako stratiť sám seba“

Toto cvičenie si skúšajte s maskou s výrazným nosom.

Postav sa pred zrkadlo a začni rozprávať príbeh svojho života. O svojich problémoch rozprávaj nahlas, presne tak isto, ako keby si bol/a u psychológa. Jediný rozdiel je v tom, že si si terapeutom sám. Si schopný zjednotiť tonal a nahual, vedomie a nevedomie a nepotrebuješ nikoho iného k tomu, aby si sa našiel. Cvičenie by malo trvať približne 30-45 min. každý deň po dobu 36 dní. Stačí rozprávať o tom, kto si myslíš, že si, tvojich problémoch, atď. a popritom sa cíť úplne odpútaný od svojho súčasného života.

Toto cvičenie má veľmi významné účinky.

1. budeš nútený/á sa na seba dívať, prestaneš byť iba divákom a namiesto toho sa staneš hlavným účinkujúcim vo svojom príbehu
2. pretože sa prestaneš identifikovať so svojich súčasným životom a začneš sa vnímať s nasadenou maskou, sa začne jedno s najzaujímavejších liečení, ktoré som vo svojom živote zažil

Ako bude postupovať čas sa príbeh tvojho života a tvoja tvár začnú od seba odpájať, až kým sa spojenie úplne nepreruší. Keď sa spojenie preruší, príbeh tvojho života sa ťa prestane ovplyvňovať a budeš voľný/á. Niektorým mojim študentom sa len prostredníctvom tohto cvičenia s maskami uľavilo od závažných ochorení. Vaša myseľ vás prestane spájať s problémom a vtedy nastane táto zmena. Toto 1. cvičenie by sa malo cvičiť s maskou s výrazným nosom, pretože vyžaduje, aby si sledoval čas, ale môžeš ich potom postupne začať vymieňať v priebehu cvičenia. Jednoducho nasleduj svoju intuíciu a vymeň ich ak máš pocit, že je to tak správne.

Zážitky Sergia Magaňu z tohto cvičenia:

Na začiatku som rozprával o svojom otcovi, ktorý nikdy nebol doma a o tom ako ma môj brat bil a psychicky týral, ako som trpel vždy keď ma udrel, tak isto som priznal, že ako sme rástli sa mi o mnoho skôr podarilo byť úspešný ako on, čo bolo veľké zadosťučinenie. Rozprával som o prísnosti mojej mamy, ktorá ma nútila vzdorovať jej vo veľa ohľadoch – robil som to čo ju najviac rozčuľovalo

Teraz som za to všetko vďačný. Vzhľadom na podmienky, v ktorých som vyrastal je mi teraz jasné, že som bol v správnej rodine. Tieto skúsenosti ma doviedli na to správne miesto vo vesmíre. Ak by som ich nemal, nežil by som v starovekej tradícii snívania, ale žil by som obyčajný život. Tak isto som dokázal preskúmať moju hanblivosť a moje nezdary vo vzťahoch – a tak isto moje úspechy.

Zo začiatku mali všetky tieto veci na mňa obrovský emocionálny vplyv, ale ako postupoval čas, začali strácať dôležitosť. Na 15. deň som si všimol, že ma príbeh môjho života už nezaujíma. Už som mu ani neveril. Keď som si vymenil masky, boli momenty, keď som sa na svojom príbehu dokonca začal smiať. Smial som sa aj na veciach, ktoré boli pre mňa pred tým tragédiou. Na koniec som sa dostal do bodu, keď som už nemal čo povedať a strávil som zbytok cvičenia len pozeraním na seba ako nosím rôzne masky a identity.

Keď proces skončil, niečo sa vo mne zmenilo.