Eprakone – ezoterika a spiritualita

V noci som bola za Gabrielom. V podstate som večer kyvadlovala, môj bláznivý týždeň dobiehal do konca a ja som zisťovala, koľko sa toho za tú dobu pokazilo… Už asi dva týždne nedostávam spojenie, neviem sa nakontaktovať a nebol čas kyvadlovať. Potrebovala som sa ubezpečiť, že je všetko v poriadku.

Lenže ono nebolo. 😦 Pýtala som sa, prečo necítim spojenie, a chyba vraj je vo mne. Dostala som spucung, že v ceste stoja moje “predstavy” (cez hlavu) alebo “prepria” – a potom kyvadlo prestalo vychádzať. A znova. Na kyvadlo to bolo priveľa informácií (keď ste uťahaní a máte zaprasený kanál, všetko trvá patrične dlho), tak som sa len ubezpečila, že s tým nenapojením Gabriel niečo urobí. No a v noci som to skúšala ďalej.

Tentokrát sa podarilo, hoci som mala problém fungovať čisto na rovine fyzických pocitov; väčšinou to šlo cez obrazy. Lenže obrazy sú naše vlastné, obrazom my veľmi neveríme, a tak som bola nervózna a vyplašená, čo tiež nezvyšovalo šancu niekam sa dostať a niečo robiť. Napriek tomu Gabriel tentokrát dodržal slovo a ušetril mi cestu cez lesík a lúčku – vyzdvihol ma okamžite, len čo som sa začala ponárať do zmeneného stavu vedomia.

Nepamätám si, ako celý rozhovor prebiehal, ale niečo som sa naučila. Naučila som sa, že vysielať danú vibráciu, ktorú si chcem zhmotniť, je len jedna časť celého procesu. Vysvetlil mi, že než sa myšlienky zmenia na hmotu (3D realitu), trvá to istý čas – nie vždy rovnako dlhý. Závisí to od toho, aké predstavy do zhmotnenia vnášame. Keby boli predstavy nulové, energia k nám príde, rozloží sa v “prázdnom priestore” vedľa nás a zhmotní sa nám do života. Ale tým, že si robíme predstavy, ako keby sme “prázdny priestor” okolo nás predformátovávali – niektoré jeho časti “neprichádzajú v úvahu” a tie potom energia nemôže zabrať. Ak ich potrebuje na svoje rozloženie a vytvorenie hmotnej reality, tak sa jednoducho nezhmotní a čaká, kým nebude mať pre seba vyhovujúci priestor, do ktorého sa môže rozložiť a zhmotniť.

To mi vysvetľuje aj to, ako ma kedysi viedli k tomu, aby som si robila predstavu a tešila sa na ňu (učili ma vyladiť sa na vibráciu toho, čo chcem), ale potom mi to zas zakazovali a požadovali odo mňa vibráciu bez predstavy. Mne sa vo vnímaní bilo jedno s druhým a nebola som z toho veľmi ubezpečená, ale teraz mi to akosi zapadlo. Po celý ten čas mám svoje zhmotnenie doslova na dosah – viem to, cítim to, stačí natiahnuť ruku – ale nejako mi uniká a uniká. Kým to nepustím úplne k vode, budem vždy časť priestoru pre zhmotnenie vyčleňovať ako “toto nie je ono” a neumožním energii, aby sa rozložila tak, ako potrebuje. Výsledkom je zdeformované zhmotnenie, takmer-zhmotnenie.

Pre mňa to znamená začať hľadať spôsob, ako si nerobiť predstavy a súčasne si robiť predstavy. 😉 A začať znova poctivejšie kyvadlovať, než úplne stratím citlivosť na anjelov. A stáť znova žam žung, nech spletiem dohromady tú svoju rozhodenú energiu.

Spýtala som sa aj na to, či súhlasia s mojím plánom prestať písať. Nesúhlasia. 😛 Myslím, že v tomto prípade sa moja vôľa zas raz stretne s ich vôľou… a uvidíme, čo z toho vylezie. 🙂

Alebo aj nie. 🙂