O dušiach mladých, vyspelých a starých

duse

Keď som tento citát nahodila na fejsbúk, zas raz sa niekto kriticky ozval (našťastie, bol to ojedinelý komentár):

myslim, ze v niektorych ludoch mozu taketo veci evokovat akesi kastovanie a porovnavanie sa, v zmysle ze niektora dusa moze byt viac alebo cosy v takom zmysle, uz som sa s tym stretla. Kazda dusa je rovnako vzacna a vynomocna. My sme jedno

Nedalo mi, musela som odpovedať:

Súhlasím. Na druhej strane, ja zodpovedám len za svoju stranu komunikácie – za to, aby som vysielala “bezchybné” (=bez záujmu ublížiť) myšlienky. Čo si kto do môjho slova premietne alebo nepremietne, je už na jeho strane rovnice, je to jeho časť jeho príbehu, ktorú nemám nijako pod kontrolou. Niekto povie “dobrý deň” a niekto iný zareaguje “ako sa opovažuješ posmievať mi?!” Ja som písala pre tých, ktorí v tom kastovníctvo neuvidia, ale im to pomôže pochopiť, kde práve sa na svojej ceste nachádzajú a čo bude ďalší krok. 🙂

Takže späť k Ruizovi: Náš príbeh končí na hranici príbehu niekoho iného. Nad príbehom niekoho iného nemáme kontrolu (hoci niekedy by sme radi mali). Zodpovedáme len za “vysielaciu” časť komunikácie a za to, že je čo do úmyslu “čistá”. Ten zvyšok zostáva na prijímateľovi. Čo on z našich slov premietne do svojho príbehu, to je na ňom… Jeho vec a moja žiadna starosť (ani keď ma obviňuje z čiernej mágie; to bola veľmi drsná lekcia v mojom živote a ešte zjavne nedobehla celkom do konca; rozum už chápe, ale srdce ešte stále bolí – a zatiaľ to nevyzerá, že by mienilo prestať).

Mne citát pomohol pochopiť presne to, nad čím som práve ľútostila – tú “čiernu mágiu”. A napadlo mi, že to “mladý”, “vyspelý” a “starý” sú vlastne obdobia života a že sa v rôznych obdobiach života správame veľmi podobne ako v citáte. Kým sme mladí, hľadáme senzácie, príslušnosť k skupine a výnimočnosť v rámci skupiny (Maslow by sa teraz potešil 😉 ). V strednom veku hľadáme kontrolu – cez veci uchopiteľné. A na staré kolená je nám už všetko uchopiteľné fuk a hľadáme sebarealizáciu (hej, Abe, čííííz 😀 ).

Možno to nakoniec nie je ani tak o duši, ako o období života. 🙂

Povedz svoj názor