SunRádio: Bez utrpenia niet rastu

Nikto nemá rád utrpenie – ale potrebujeme ho. Všetko, čo nám pôsobí napätie, strach, obavu, vnímame ako utrpenie. A všetko nové je spojené presne s týmto – s napätím, strachom, obavou, neistotou. Niektoré veci nevyjdú, iné sú úplne úžasné, ale rovnaké pocity napätia, strachu, obavy a vlastnej zraniteľnosti stoja pri začiatku oboch:

Nahrávka má približne 5 minút.

Ak sa rozhodnete šíriť nahrávku ďalej, poprosím vás, nezabudnite uviesť, odkiaľ ju máte… Moja sebadôležitosť vám ďakuje. 😉

Rate this:

5 responses to “SunRádio: Bez utrpenia niet rastu”

David

17. novembra 2014

Ale ako výjsť z tej zóny komfortu, keď myšlienky a samotný strach človeka niekedy tak paralyzujú, že jednoducho nemá na to ísť vpred, urobiť akciu, vydať sa do neznáma. Pozorujem to na sebe ono momentálna situácia je tak “hrozne” pohodlná, že sa jej ťažko vzdáva a keď do toho príjde myseľ z teóriou zbytočného riskovania no tak sa ocitám vo večnom kruhu začarovanom a som tam, kde som vždy bol, až mi to pripadá komické celý tento proces.. Dá sa z toho vymaniť ?

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

18. novembra 2014

Príroda/Život má na to svoju vlastnú techniku. Keď sa máš pohnúť a nehýbeš sa, tak jednoducho zvýši tlak. 🙂 Tak dlho, kým pre teba nebude jednoduchšie vzdať sa komfortu a pohnúť sa vpred. Všetko má svoje správne načasovanie. Tento život je taký fantastický v tom, že keď raz ten správny čas príde, nemôžeš ho premeškať. 🙂

Páči sa miLiked by 2 people

Odpovedať
1. Jool
  
  18. novembra 2014
  
  …celý život (napriek tomu, že som postíhal fakt kadečo ) si myslím, že veľa vecí mi uniklo a uniká, že veľakrát zbytočne premýšľam a váham, miesto aby som svižne chňapol po tom, čo sa mi núka. Ale podľa teba Hela som vlastne nič nepremeškal, lebo jednoducho ten správny čas ešte nenastal. Podľa všetkého teda to najkrajšie ešte len príde. Skvelé alibi a nádherná perspektíva, len dúfam , že ma to zastihne ešte v ako tak šuchtavom a kontinentnom štádiu :o))))
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. Sun Belangelo
  
  18. novembra 2014
  
  Nehovorím to ako alibi, ale preto, že poznám aj tú druhú stranu rovnice – čas, kedy sa hrabeš za niečím, na čo ešte nemáš. Viem, s akou bolesťou, námahou a zúfalstvom to je spojené. A viem, že potom sa Život zmiluje a pošle ti zázrak – a ty nie si pripravený ho prijať a tak ho vidíš, vieš o ňom a musíš sledovať, ako sa ti rozsýpa pomedzi prsty. Preto sa neopláca len sedieť a čakať na zázrak. Potrebuješ sa pripraviť na prijímanie cez sériu pokusov a omylov, ako všetci ostatní… len ich nesmieš brať až tak tragicky. 😀 Ja som tú trpezlivosť snáď vynašla. 😛
  
  Páči sa miPáči sa mi