V noci som sa zas raz bežala sťažovať Gabrielovi, že mi to zhmotňovanie trvá pridlho. Vlastne to začalo tým, že sa on sťažoval mne, že som prestala prejavovať nadšené očakávanie a upadla som do letargie. Tak som mu porozprávala, ako čakám a čakám a furt nyšt… 😦 Bola som prívetivá a plná hrdinského sebaovládania, ale miera mojej frustrácie bola zjavná. (A to napriek tomu, že včera bol typický “zhmotňovací” deň – veci sa vybavovali samé od seba, bez môjho pričinenia, ako keby mi niekto zametal cestičku. Ale poznáte babu: ak má šancu frfľať, pofrfle si. 😉 )
Tak sa Gabriel rozhodol znížiť k tomu, že mi dá lekciu zhmotňovania. Najprv to začalo preslovom o tom, ako veci fungujú, ale keďže sa tuhá blondínečka moc nechytala, prišiel obraz. Vodný vír, na okraji ktorého si pláva lístoček a pomaličky ho prúd nesie bližšie a bližšie do stredu. A do toho Gabrielovo vysvetlenie: keďže je energia, nie fyzická entita, tak pôsobí tým, že ovplyvňuje podmienky, v ktorých sa pohybujem. Nemá ruky a tak ma nemôže jednoducho vziať, zdvihnúť a baciť do toho stredu, ale ako energia môže ovplyvňovať pohyb toho vodného víru. Lenže mne sa to zdá pomalé, pretože zo svojho pohľadu sa ten lístoček večne len “ochomejtá” niekde po okraji a nepozoruje, ako sa nepatrne približuje k stredu, ale stále vidí ten stred a vníma, ako tam ešte nie je… a to plodí frustráciu.
Predpokladám, že všetky tie kúzla v mágii sú len rozptýlenie sa na ceste do stredu víru – aspoň zdanie nejakej aktivity a snahy a potom vnímanie i toho najmenšieho pokroku, pretože existuje bod (kúzlo), ku ktorému môžeme prirovnať “pred” a “po”.
😕 No, neviem; asi zasa začnem bosorovať, pretože ten vír je nesmierne, totálne a nekonečne pomalý… 😉 Tak aspoň nech sa hýbem, keď to už neviem urýchliť. Alebo mi ako tomu lístku narastú ručičky a budem pádlovať do stredu aj sama. 😀
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre rado Zrušiť odpoveď