Neexistuje nijaký mysliteľ myšlienok alebo pociťovač pocitov. Dostávame sa do tohto klamu vďaka nášmu jazyku a jeho gramatickému pravidlu, ktoré hovorí, že každé sloveso musí mať konateľa, podstatné meno. Smiešne na tom je to, že slovesá sú procesy a subjekty sú podstatné mená, ktoré obvykle označujú veci. Ale ako vyštartuje podstatné meno proces? Ako môže vec spustiť akctivitu? Zjavne nemôže, ale stále nástojíme na tom, že je tu nejaký konateľ, nazývaný rozumejúci, a bez rozumejúceho nemožno rozumieť. Je to však len gramatické pravidlo, nie prírodný zákon. Príroda pozná len to rozumenie. — Alan Watts
(There is not any thinker of thoughts or feeler of feelings. We get into that bind because our language has a grammatical rule that states that verbs must have subjects. The funny thing about this is that verbs are processes, and so are subjects and nouns, which are supposed to be things. How does a noun start a verb? How does a thing put a process into action? Obviously it cannot, but we always insist that there is this subject called the knower, and without a knower there cannot be knowing. However, that is just a grammatical rule, not a rule of nature. In nature there is just knowing.)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
S pánom Wattsom celkom nesúhlasím. Ako by existovalo napr. lietanie, keby nebol agent, ktorý ho uskutočňuje? Rozumenie stvorilo agenta v okamihu, keď sa rozhodlo prejaviť.
Páči sa miPáči sa mi
Jari,
ja som sa tiež zahrčkala na tomto. Ale potom som si vzala iný obraz. Napríklad človeka. Neviem, či človek je alebo nie je “vec”, ale je podstatné meno. Ako také nemá nijaký stav. Existuje. Beh ako taký nemá nijaký stav. Existuje. Ale predstav si, že si človek a stojíš a potom sa rozbehneš. “Človek beží.” Aby sa “bežalo”, musel to niekto naštartovať. Ale bol to človek? Človek predtým len bol a potom sa roz-behol. Kto ho toz-behol? 🙂 Z tohto uhla pohľadu chápem, čo Watts hovorí.
A to je aj odpoveď pre Čikiteta. Neviem, či je mozog vec alebo nie, ale každá zmena stavu je reakcia, ktorej musela predchádzať nejaká akcia. A kto je pôvodcom tej akcie? Kto zadáva impulz? Mozog nie, pretože nie je generátor – nevie generovať, vie len reprodukovať to, čo pozná. Takže to beriem ako úvod do skúmania generátora. 😉
Čiže pre mňa ten odsek znamená jedno: to, že niečo je podstatné meno, ešte stále neznamená, že je nutne aj pôvodca. Možno je len prostredník, vykonávateľ. Možno aj ja som len prostredník, vykonávateľ. A možno si len myslím, že som “podstatné meno”. Možno si len myslím, že som. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Znamená, že mozog je vec? 😀
Páči sa miPáči sa mi