Mám nejaké napäté, nervózne obdobie. Celkom bezdôvodne – a netuším, čo sa deje. Keď sa pýtam, sú odpovede vyhýbavé alebo ich okamžite zabúdam, takže rátam, že to nemám vedieť. A do toho mi príde tento citát:
“To, čo sa ti deje, je pôsobenie Večnosti. Tvoja nervozita pramení z podvedomého pocitu, že už nemáš čas. Si si toho vedomý, hoci si to mentálne neuvedomuješ. Cítiš nedostatok času a to ťa robí netrpezlivým. Viem to, pretože to isté sa stalo mne a všetkým bosorákom mojej vetvy. V istom okamihu celá jedna etapa môjho života či ich života skončila. Teraz je rad na tebe. Jednoducho nastal tvoj čas.
Tvoja nemoc je veľmi jednoduchá: tvoj svet končí. Pre teba je to koniec jednej éry. Myslíš, že sa svet, ako si ho po celý čas poznal a zažíval, rozlúči s tebou mierumilovne, bez vreskov a treskov? Nie! Bude sa ti zvíjať pod nohami a mlátiť ťa svojím chvostom.” — don Juan
(What’s happening to you is the workings of infinity. Your sensation of nervousness is due to the subliminal realization that your time is up. You are aware of it, but not deliberately conscious of it. You feel the absence of time, and that makes you impatient. I know this, for it happened to me and to all the sorcerers of my lineage. At a given time, a whole era in my life, or their lives, ended. Now it’s your turn. You have simply run out of time.
Your malady is a very simple one: your world is coming to an end. It is the end of an era for you. Do you think that the world you have known all your life is going to leave you peacefully, without any fuss or muss? No! It will wriggle underneath you, and hit you with its tail.)
🙂 Tak okej…. 🙂 🙂 🙂 alebo aj nie.










Povedz svoj názor