“Bojovník vezme svoj osud, nech už je hocijaký, a akceptuje ho v absolútnej pokore. Akceptuje pokorne to, čo je – nie ako dôvod k ľútosti, ale ako živú výzvu.

Pokornosť bojovníka nie je pokornosť bedára. Bojovník neskloní svoju hlavu pred nikým, ale súčasne nedovolí nikomu skloniť svoju hlavu pred ním.

Poznám len pokoru bojovníka, ktorá mi nikdy nedovolí ovládať iného.” — don Juan

(A warrior takes his lot, whatever it may be, and accepts it in ultimate humbleness. He accepts in humbleness what he is, not as grounds for regret but as a living challenge.

The humbleness of a warrior is not the humbleness of a beggar. The warrior lowers his head to no one, but at the same time, he doesn’t permit anyone to lower his head to him.

I know only the humbleness of a warrior, and that will never permit me to be anyone’s master.)

Pretože tu už máme hodne majstrov-prekladateľov, poznámka ďalšieho z nich 😉 : tú poslednú vetu možno chápať rôznymi spôsobmi: buď že don Juan nechce nikoho ovládať, alebo že nechce byť nikomu majstrom. Ja som si zvolila, čo som si zvolila. Vy si zvoľte to, čo je lepšie pre vás.