Published by

Helar Sun Belangelo

Na castanedovskej skupine som sa dnes učila ako už dávno nie… 🙂 A potom som sa potkla o citát jedného z nás a ten je tak úžasne jasný, stručný a tak dokonale vystihuje podstatu veci, že si ho sem okamžite prenášam:

Pocit a emócia nie sú to isté. Emócia je mentálna manipulácia pocitu. — Mark Maltese

(Feeling and emotion are not the same. Emotion is the mental manipulation of feeling.)

Pri “pocitoch” hovoríme o vnemoch na úrovni tela, teda o fyzickom prijatí nejakej informácie. Sem patrí aj intuícia. Nevieme, prečo sa tak cítime, ale cítime sa tak. A potom to začneme preháňať rozumom a zdôvodníme si, prečo sa tak cítime, a dobudujeme k tomu celý príbeh – a máme emócie/city. 🙂

Primárne sú pocity/vnemy. Predstavy a emócie sú naša nadstavba nad nimi, ktorú sme už prehnali tou časťou v nás, ktorá je potenciálne zavírená – naším interpretačným systémom.

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Aktívna strana večnosti

emócie

9 odpovedí na na “Zas raz o emóciách”

Jool

18. mája 2014

…s týmto sa mi nechce súhlasiť. Podľa mňa emócia nevzniká prehnaním pocitov cez rozum, ani emóciu nevnímam ako nadstavbu pocitov, ako výsledok myslenia. Podľa mňa slovom emócia iba označujeme súhrn pocitov na telesnej úrovni vyvolaných určitou situáciou ( teda určitý terminus technicus )Inak by sme to všetko museli zložito vymenovať – čo je obtiažne jednak kvôli počtu pocitov, jednak každý jedinec má svoje vlastné nastavenie prahu a intenzity senzorov. To, či je potom emócia vo svojom výsledku príjemná , alebo nepríjemná, rozhoduje o tom, ako a kam rozum začlení situáciu, ktorá k zmienenému kľbku pocitov viedla. Celé to slúži na to, aby sme si danú situáciu vedeli lepšie zapamätať – podobne ako podmienený reflex. A keď už sa tak stane, dá sa to aj otočiť. Napr. rozumom navodená predstava kožky na mlieku u mňa bezpečne vyvolá zježené chlpy, studený pot a nebezpečné dvíhanie žalúdka, alebo predstava stretnutia s milovanou osobou búšenie srdca a pod. – zasa individuálne, kto ako je citlivý. ( ako je emočne zainteresovaný predchádzajúcou skutočnosťou.)

Na úroveň slova emócia by som postavil aj slovo intuícia, čo je tiež súbor akýchsi “pocitov ” iba s omnoho ťažšou identifikáciou senzorov, odkiaľ dané pocity pochádzajú. Tie, akoby niekedy boli až kdesi za rámcom fyzického tela :o)

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Jool
  
  18. mája 2014
  
  …teraz ma napadlo, že sekundárne , keď máš silnú vôlu dokážeš s emóciou čiastočne manipulovať, dokážeš zmierniť jej náboj až ju potlačiť, alebo aj cielene zosilniť, ale to nepopiera, čo som napísal vyššie. :o)
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
2. Sun Belangelo
  
  18. mája 2014
  
  Ja ti poviem moju skúsenosť: Mala som raz silnú emóciu. Nebola moja vlastná; bola do mňa naimplantovaná spoločenským úzusom, reakciami okolia a jedným mojím debilným podvedomým programom. Neprišla som na to. Máchala som sa v nej vyše roka a párkrát som tresla o dno tak výrazne, až to dunelo, a jazvy mám dodnes. 😦
  
  Chcelo to vyše 20 rokov odstupu a roky práce na sebe (“ruizovanie”), kým som zistila, že to, čo som cítila, som síce skutočne cítila, ale vyvolané to nebolo mojou potrebou/vnemom, ale programom, na ktorom som frčala.
  
  A to je tak približne môj postoj k emóciám. Na emócie sú tu väčší šéfovia. 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. Jool
    
    18. mája 2014
    
    …tak k tomu ťažko niečo konkrétne, lebo tvoj osobný zážitok, …ale to, čo si popísala mi skôr pripomína, ako keď sa emócia viazaná na jednu situáciu umelo spája s inou. Napr. v reklame, keď zábery malých detí, pekných šťastných ľudí, milých zvieratiek , zvodných slečien atd. sú sprevádzané ponúkaním tovaru a predpokladá sa, že keď emocionálne dobre reaguješ na jedno, budeš tak reagovať aj na druhé, lebo sa ti to v hlave spojí. V politike takto zasa pracuje propaganda. Keď ti budem premietať obrázky rozkošných šteniatok ( u ktorých sa predpokladá, že už na ne máš vybudovanú pozitívnu emocionálnu reakciu ) a vzápätí ti premietnem záber čínskej reštiky s komentárom, že prítomní práve oberajú Bobíka z kostí predpokladá sa , že si vytvoríš absolútne negatívny postoj k aziatom. Majster nad majstrov v tomto bol Joseph Goebbels, od ktorého pochádza aj slávna veta, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Osobne mám dojem , že jeho “dielom” sa odvtedy inšpirujú všetci “mienkotvorcovia ” bez výnimky :o(
    
    Páči sa miPáči sa mi
  2. Sun Belangelo
    
    19. mája 2014
    
    🙂 Dobre.
    
    Páči sa miPáči sa mi
mort

18. mája 2014

offtopic trochu ale chcem sa spýtať čo si myslíte o fenoméne tulpa ?

v podstate ide o že nejaký čas (môže to trvať aj niekoľko mesiacov) si predstavujete nejakú postavu a vytvoríte akoby myšlienkovú formu s vlastnou osobnosťou, názormi a hodnotami… vraj to používali aj hinduisti/budhisti…

chcel by som sa spýtať či to môže byť v nejakom smere nebezpečné? ide o mágiu či psychologický fenomén a nájdem niečo podobné aj tu na stránke?

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Jool
  
  18. mája 2014
  
  nepoznám, ale potencionálne nebezpečné môže byť všetko, s čím nevieš narábať :o)
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
dredo

19. mája 2014

skuste sem tam zavitat aj ku mne 🙂 http://beupbeat.wordpress.com/

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
suminglu

19. mája 2014

pocit vs emócie viď.: http://cs.wikipedia.org/wiki/Moritova_terapie

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať