Diabol v skutočnosti neexistuje, hoci existuje mnoho entít, ktoré zdieľajú jeho identitu.
Tak, ako som písala včera – Boh a Diabol nie sú samostatné entity žijúce niekde mimo nás, ale je to identita distribuovaná medzi všetko, čo existuje. Preto je aj nezmysel zameriavať sa na nejakého externého Diabla a potierať ho, keď každý z nás nosí svoj malý kúsok Diabla v sebe… Sú to všetky tie veci, ktoré nedokážeme na sebe prijať, za ktoré sa odsudzujeme a ktoré si odmietame pripustiť. Všetky tie negatívne pocity, ktoré s nimi spájame, z nich robia nášho súkromného “diabla”. Kým neuzatvoríme mier s ním, nedokážeme uzatvoriť mier so zvyškom ľudstva, lebo nás na ňom bude rozčuľovať presne to, čo neznášame sami na sebe. Podstatou nie je nejaká negatívna vlastnosť, ale práve to “neznášanie”. Kým neznášame, existuje Diabol a dualita. Pretože logicky, ak Boh je Všetko-čo-je, tak potom neznášame časť Boha a sme vlastne v trvalom vnútornom rozpore so sebou samými.
Ak čo len jeden človek dokáže bezpodmienečne milovať Diabla, bez posudzovačnosti a kritizovania, veci sa zlepšia.
Keďže Diabol je v každom z nás ako podmnožina, ak začneme milovať Diabla v nás, prestáva byť “Diablom”, protikladom toho želateľného, a všetko “neželateľné” sa o kúsok scvrkne. Ak dokážeme akceptovať sami seba v svojej komplexnosti, ak nemáme potrebu kritizovať na sebe niečo alebo cítiť s tým nespokojnosť, prestávame mať potrebu kritizovať ostatných a cítiť nespokojnosť s nimi.
Nemôžeš milovať Diabla tým, že ho popieraš. Musíš ísť a byť Diablom a precítiť, ako sa to cíti, a potom dokážeš milovať Diabla prostredníctvom poznania samého seba.
Po mojom – to, že niečo prehlásiš sa “dobré” alebo že tomu “odpustíš”, ešte neznamená “pobozkať Diabla”. Aspoň pre mňa jediný spôsob, ako pobozkať Diabla, sa skrýva v tom, že pochopíš mechanizmus za svojimi reakciami, to, že sú v istých situáciách zákonité (toľko na margo “slobodnej vôle”) a preto nemá význam sa nad nimi zavzdušňovať alebo k nim zaujímať nejaké stanovisko. Proste človek s tvojou povahou, tvojimi hodnotami a tvojimi životnými skúsenosťami sa v danej situácii musí zachovať presne takto – pokiaľ si tú zákonitosť ešte neuvedomuje.
Avšak len čo si ju uvedomí, má šancu zmeniť niečo – buď na povahe, na interpretácii skúseností alebo na hodnotách – a otvára sa mu celkom nový spôsob správania. Samozrejme, tým sa jeho doterajšie správanie nevynuluje – ale aj to bol on a bol dobrý taký, aký bol… kým sa nestal o kúsok lepším. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor