Diskusný klub: “Božstvo v našich rukách”

Ďalšia ezoterická perla, ktorú som našla na internete, dáva podnet pre dnešný diskusný klub:

“Vedomie je božstvo vo vašich rukách. Vedomie nikomu a ničomu nepodlieha.”

Keď je niečo v našich rukách, máme nad tým kontrolu. Takže vedomie nám podlieha, hoci nikomu a ničomu nepodlieha.

Dobre, odhliadnime od nedôslednosti ezoterikov (hoci nám to, poniektorým, padne hoooodne ťažko 😉 ). Poďme na samotnú situáciu:

Čo je “vedomie”? Je to niečo “cudzie v nás” – alebo je to vec daná individuálne každému jedincovi?
Ak nám podlieha, pretože ho “máme v rukách” – kto je potom “my”? Kto je “ja”? Ako vnímate svoje “ja”?

🙂 Otváram diskusiu.

Rate this:

19 responses to “Diskusný klub: “Božstvo v našich rukách””

Tina

23. apríla 2014

Krasne otazky. Chystam sa napisat clanok, ake dopady ma kazdodenna meditacia na mna, a tak trochu predbehnem touto odpovedou.
Usmernenim pozornosti na moju mysel sa dostavam akoby hlbsie – do vedomia. Moje vedomie vnimam ako energiu, ktora pohyna moju mysel. Ked som v meditacii, v klude, v stave bez myslienok – stale citim moje Ja, moje vedomie. Je to akoby taka zahladna vibracia, zakladne nieco, co neviem opisat

Ak nam vedomie podlieha a mame ho v rukach – ak moje vedomie pohyna moju mysel, mam v rukach co mysel bude bude robit – alebo ako nou moje vedomie pohne. Z toho mi vyplyva, ze v rukach mam uz len moje reakcie, moje myslienky, nie vedomie ako take.

Akurat mi napada taka vec – ak reagujeme na okolie – reaguje mysel ci vedomie? Ci ako kedy? Hmm… toto si este premyslim 😉

K otazke, ci je vedomie cudzie, alebo nie – ja vnimam moje vedomie ako len moje a zaroven ako sucast dalsieho (vyssieho?) vedomia. Ako moj prst je moj a sucast mojho tela. Aj ked, to je blbe prirovananie, prst sa sam nepohne, riadi ho moje telo. Ja mam pocit, ze moje vedomie sa pohyna samo – a toto je teda asi len moj pocit. No a tu dochadza k mojmu osvieteniu (haha), ze existuje energia, boh, zdroj, otec/matka, whatever, ktora tvori vedomie a ta hybe nasim vedomim. Ako ja prstom. Mozno si moj prst mysli, ze sa hybe sam a mozno si niekedy aj ja myslim, ze sa sam hybe a pritom impulzy vychazdaju odniekal inde.
Mala som napisane: “Ja = moje vedomie. Mam pocit, ze pride aj precitenie toho, ze ja = my = (nad)vedomie, ale tam akurat nie som.” Ale s predoslymi vetami som sa sama zamotala 😀 a osvietila 😀 😛 ze vlastne moje vedomie je cast nejakeho velkeho vedomia co vsetko vie.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Jool

23. apríla 2014

…dlho som váhal, lebo :
1) neviem :o((
2) si pripadám ako drzé kura, čo ide poúčať sliepky, :o))), ale žiada sa mi povedať moju predstavu, takže :

– na hmotnej úrovni je telo súborom miliónov buniek, ktoré spolu komunikujú ( chemicky, hormonálne, elektrickými signálmi prostredníctvom nervovej sústavy atd. ) Tieto signály končia v centre, v mozgu, ktorý ich spracováva, pričom mozog chápem ako hardware a myseľ ako software. Vrcholom práce tohto softveru je schopnosť ohraničiť sa, vymedziť sa voči svojmu okoliu, brániť si túto identitu a to všetko = ego.

– na jemnohmotnej úrovni je situácia podobná, akurát že tu neprúdi elektrická energia po nervových vláknach , ale iná energia ( nazvime ju trebárs čchi ) po svojich vlastných dráhach , ktoré sa tiež niekde zbiehajú v akomsi jemnohmotnom čomsi , kde sídli iný software a to je vedomie = nástroj duše, ktorým sa táto zasa vymedzuje voči iným dušiam a entitám.

– a možmo nad tým je ešte jemnejšia vrstva( vrstvy ? ), kde nakoniec dochádza k splývaniu duší ( možno do väčších celkov ) až po úroveň konečného Zdroja všetkého.

Takže celé to vnímam ako hierarchicky usporiadaný systém, kde duša je nadradená telu – telo je len nástroj pre realizáciu duše v hmotnom svete, ako keď ja idem pod vodu a beriem si neoprén + dajakú techniku na chrbát.

A v tomto kontexte by som poupravil :o) tvoju vetu Tínka : Nie usmernením pozornosti na myseľ, ale naopak jej potlačením, alebo jej ignorovaním sa dostávam do stavu, v ktorom si uvedomujem vedomie – inak povedané nemyslím, viem. Za “normálneho” stavu je vedomie prehlušené mysľou a jediný spôsob, ako s nami môže komunikovať sú sny, intuícia a pod. Je to doslova vysielanie z inej dimenzie, ktoré môžme zachytiť, len keď ” ladením a filtrovaním potlačíme šumy ”

A rovnako tak by som povedal, že nie my ( ako hmotný ľudkovia ) máme vedomie v rukách, ale naopak my ( ako hm. ľudkovia :o)) sme v “rukách” vedomia – to ono tu pretrvá, až sa my obrátime na prach.

A pretoto si skôr myslím , že energia medzi rukami, o ktorej hovoril Nik je len druh jemnej energie ( čchi, prána atd. ), ale nie je to ešte vedomie, vedomie je program , ktorý s touto energiou pracuje.

A či je to božstvo ?…tak v tomto veľmi rezonujem s jedným fyzikom, ktorý povedal : “Vesmír je Boh roztrhaný na kusy “….:o)))

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Tina
  
  24. apríla 2014
  
  Pekne si to spisal.
  “potlacenie” mysle mi pripomina nasilny akt, preto mi v mojom vnimani to slovicko potlacenie nesedi.
  Skusim napisat, ako to prezivam: najprv upriamim pozornost na mysel – a ona s jej rozmyslanim akoby ustupi do pozadia – rozplynie sa – a vynori sa vedomie – tu ho citim ako take vseobecne, vnutornu iskru, nieco zakladne, ktore nic nesleduje, nic neriesi, len je.
  Pri esejskych kontemplaciach napriklad presuvam moju pozornost niekde, dajme tomu na telesne tekutiny, krv a uvedomujem si ich – moje vedomie s nimi splyva – vnimam to nie ako len cistu pozornost, ale ako pozornost-vedomie, smerovane vedomie? 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. Jool
  
  24. apríla 2014
  
  …to máš fajn, že máš poslušnú,ústupčivú myseľ…to tá moja je riadny vagabund, stačí , že na ňu mrknem jedným očkom a zasype ma prívalom všetkého možného, takže musím používať kdejaké úskoky ( a aj tak je skóre – no popravde v jej prospech :o((….ale máš pravdu slovo potlačenie je nepekné a navyše to ani nejde, lebo o to viac potom bojuje..takže skôr tá ignorácia , alebo rôzne odpútavania…ale s krvou som to neskúšal, to mi nabudúce vysvetlíš :o)))
  
  Páči sa miPáči sa mi
3. iskra
  
  25. apríla 2014
  
  V mojom vnímaní sa ignorácia = potláčaniu = odmietaniu 🙂
  Prijatie je cesta v ktorej sa mi otvárajú dvere.
  Väčšinou ignorujem/potláčam, keď mám obavu z prijatia, ale čo také sa vlastne môže stať keď príjmem to, oproti čomu stojím, resp. jeho existenciu…spoznám sám seba (svoje vnímanie) o niečo lepšie a to je v celku pekná predstava 🙂
  Napr. namiesto “škaredé (odmietanie) auto” skúsim povedať iba “aha aké zvláštne/zaujímavé auto (pozorovanie)”
  
  Utíšiť myseľ je u mňa niečo ako cvik. Trénujem sval, ktorý bol doteraz stále v napätí a kŕči, uvoľniť sa. Pri tomto cvičení sa potom všeličo nájde, kvôli čomu je ten proces uvoľňovania taký, aký je (pomalý, namáhavý, nervózny,neúspešný, atď). Napr. je mi veľmi neprirodzené uvoľniť sa, pretože som kŕč prijal za normálny stav a preto už len pokus o uvoľnenie vnímam ako niečo, čo ma veľmi zneisťuje a znervózňuje (je mi to neprirodzené) a táto myšlienka sa mi potom stále dookola motá hlavou počas uvoľňovania a tak radšej prestanem, alebo si poviem, že ešte počkám, lebo sa mi pri tom cvičení popri tej celkovej nepohode, podarilo nájsť niečo, čo ma svojím zvláštnym spôsobom priťahuje a tak si poviem, prídem tam zas zajtra a budem to zvláštne niečo pozorovať…a ten neutíchajúci monológ mojej mysle, čo ma na začiatku tak znervózňoval, prestane byť až taký dôležitý a zrazu…uuups, je už o niečo tichšie a mám fázy, keď si vlastne ani nevšimnem, že tam je a keď takto pokračujem pravidelne ďalej, možno sa mi podarí držať svoju pozornosť (pozorovať) na 1 vec/slovo/pocit a potom , možno o niekoľko mesiacov, sa zrazu pri sledovaní dýchania prichytím pri tom, že tam nie je nič. Žiaden monológ, žiaden film, žiaden pocit….je tam ako keby prázdno, ale aj nie. Nie je tam zdanlivo nič, len niečo, čo by som mohol nazvať vedomie/uvedomenie seba, ale nemá to štruktúru, nedá sa to chytiť, vidieť, cítiť v zmysle štandartných 5 zmyslov. Je to len vnem, že som a dýcham veľmi plynule a prirodzene a je mi tak veľmi fajn….a ono to potom pokračuje asi nejako ďalej, len tam som ešte nebol 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi

jarah

23. apríla 2014

Veď to… ak je niečo v našich rukách, znamená, že je to definované. A k tomu “vedomie”, niečo, čo je ohraničené našim poznaním, cítením a vzorcami. Môže to byť súčasť Božstva, ale žeby to bolo Božstvo samé…?

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

1nik1

23. apríla 2014

😀 Najhlbšie veci bývajú najjednoduchšie, možno aj preto ich tak ľahko prehliadame … 😉 Ak človek urobí Bránu svetla, podľa mayských techník, má vedomie vo svojich rukách priamo fyzicky, “as simple as that”. Tým si môže rozširovať vnímanie, pole dostupnej energie a aj iné hobby 😀 .

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

jarah

23. apríla 2014

nik, a to znamená, že nikomu a ničomu nepodlieha? Je to Božstvo alebo len prejav Božstva, dokonca iba jeden z aspektov Božstva…?

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. 1nik1
  
  23. apríla 2014
  
  Mám nutkanie ti napísať, prečo to nevyskúšaš 🙂 pretože netuším … 😉 . Záleží, ako chápeš ” božstvo” a ako svoje vedomie 🙂 .
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. jarah
  
  23. apríla 2014
  
  Presne tak. Záleží od interpretácie.
  Mám ešte jednu otázku, možno smiešnu, ale nedá mi… 🙂 Produktom čoho je vedomie?
  
  Páči sa miPáči sa mi
3. Čikitet
  
  23. apríla 2014
  
  produktom temnej energie, ale nie, ako vy myslíte, lebo ste poznačený náboženstvami 😛 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
4. Sun Belangelo
  
  23. apríla 2014
  
  Jarah, neviem, či je vedomie produktom niečoho… Momentálne mám tendenciu vyhlasovať, že to je “nosná vlna” pre všetko ostatné. Môže existovať niečo, čoho si nikto v Univerze nie je vedomý? Alebo začínajú veci existovať až vtedy, keď si ich niekto/hocikto/slivkový koláč uvedomí? 😕
  
  Inými slovami: nie je “vedomie” priestor našej existencie?
  
  Páči sa miPáči sa mi
5. matrioshka
  
  23. apríla 2014
  
  Ozaj Nik, co ak niekto nema ruku jednu alebo ani jednu? moze robit branu svetla nejak inak? Ta energia sa potom moze niekam inam prestahovat alebo ako je to?
  
  Páči sa miPáči sa mi
6. 1nik1
  
  23. apríla 2014
  
  @ Jarah – budem sa len opakovať, ale vyskúšaj to a cíť svoju energiu a vedomie medzi rukami. Potom uvidíš, že to nie je o interpretácii. To je v tomto prípade ten paradox diskusného klubu k tejto téme 😀 .
  
  @ Matrioshka – ďalší level je, že si vizualizuješ svoje ruky, ako držia bránu. dá sa to aj tak. Ale úprimne, bránu môžeš držať aj medzi kolenami, akurát že na rukách a prstoch je množstvo zmyslových bodov, s ktorými sa dá dobre pracovať a vnímať.
  
  Páči sa miPáči sa mi
7. matrioshka
  
  23. apríla 2014
  
  Ahaaa, no skusim pre tu srandu medzi kolenami, ale to bude asi fuska 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
matrioshka

23. apríla 2014

no to mi presne napadlo, ze asi ide o Branu svetla..

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Michal

23. apríla 2014

hmm , Vedomie vedomie vedomie, pozorovatel ! pozorujte ludia seba veci okolo seba , ked si uvedomujete samy seba, vedomie- uvedomuje sa, ja som – vedomie, co je vedomie?! to co citis ako JA , Je to niečo “cudzie v nás” – alebo je to vec daná individuálne každému jedincovi? hhe nic neni cudzie, ludia vsetko je jedno.I když Všechno je ve VŠEM, je zároveň pravda,že VŠECHNO je ve Všem.
K tomu, kdo chápe tuto pravdu, přišlo veliké poznání.” —Kybalion.
. a ano kazdemu je danne individualne vedomie , vedomie je priestor nieco nepredstavitelne velke aj tak sa slovom koren vedomia nevysvetly, kazdy ho pochopy individualne , nedopracujete sa k vysledku , ale mysel chce riesit , riesme 🙂 heheh
PS: fakt sorr”i” za gramat”i”ku, MILUJEM JU peasssss

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Michal

26. apríla 2014

STVORENIE A EVOLÚCIA
Ako vznikol život a realita okolo nás? Pochybujem, že niekto
dokáže úplne a presne zodpovedať na túto otázku. Ale ak by
sme mohli zobrať do úvahy všetky fakty a pozorovania, určite
prídeme na niečo, čo ich logicky vysvetlí a budeme mať pre
začiatok celkom dobrú teóriu. Veda poskytuje niektoré
odpovede, ale je sama limitovaná (obmedzená) iba na fyzické
objekty, pričom vôbec neberie do úvahy nič, čo má niečo
spoločné s vedomím a dušou. Nasledujúca teória berie do
úvahy jak fyzické, tak aj duševné fakty.
Ak fyzická realita je výtvorom niečoho mimo nej, potom to
niečo musí byť nefyzické, musí to byť myseľ alebo vedomie.
Všimnite si, ako naše sny nevytvárajú naše vedomie, ale skôr
naopak naše vedomie vytvára sny. V snoch môžeme niekedy
spätne pozorovať postupnosť udalostí, až sa dostanete do
bodu, kedy sen začal. Čo je do momentu, keď ste zaspali.
Veda dokáže spätne vysledovať vesmír až do okamihu tzv.
veľkého tresku, ale nie už ďalej. Pretože za týmto bodom
hmota, energia, priestor a čas, tak ako ich poznáme teraz, ešte
neexistovali. Ešte neboli vytvorené. To čo existovalo pred tým
a zároveň stále pokračuje vo svojej existencii mimo fyzickej
reality, je vedomie. Vedomie je tak nekonečné, že v sebe
obsahuje silu vzniku všetkého, čo kedy vzniklo a má
schopnosť vnímania (skúsenosti) všetkého, čo bolo vytvorené.
Môžeme to nazývať božie vedomie alebo stvoriteľ.
Keď zaspíme, naše vedomie sa obráti samo do seba a premieta
pre snívajúceho celé prostredie sna. Vytvára viacero postáv
sna, ktoré sa zdajú, že majú vlastnú myseľ, napriek tomu, že sú
projekciou vedomia snívajúceho. Pri snívaní môže jedno
vedomie vnímať samo seba ako oddelené bytosti. Taktiež na
začiatku bol stvoriteľ, jedno nekonečné vedomie, ale osamelé.
50
Naša realita bola vysnívaná do svojej existencie stvoriteľom
tak, že môže skúmať (objavovať) svoje jediné nekonečné ja
cez nekonečné množstvo jednotlivých vedomí. Jedno z týchto
jednotlivých vedomí sa po dlhom procese vývoja stalo vami.
Vaše vedomie bude rásť, naberať na skúsenostiach
a približovať sa k dokonalosti, až kým sa spojí s nekonečným
vedomím stvoriteľa. Potom sa vaša cesta realitou ukončí. Toto
je len jedna z ciest z nekonečného množstva ciest, ktorými
stvoriteľ mohol ísť, za účelom vnímania samého seba.
Fyzický vesmír poskytol priestor a hmotu, aby oddelené
vedomia mohli mať telá, v ktorých vnímajú sami seba, svet
a jeden druhého. Ale existuje viac ako len jeden vesmír.
V skutočnosti je ich nekonečné množstvo. Každý pre každé
usporiadanie hmoty, pre každý moment včase. To čo vnímame
ako vesmír, ktorý sa časom mení, je v skutočnosti sekvencia
(postupnosť) statických vesmírov, ktoré sú trochu rozdielne od
predchádzjúceho. Podobne ako premietanie filmu na
premietacom plátne vytvára zdanie pohybu. Je to iba sekvencia
statických obrazov premietaných rýchlo za sebou.
Nielen že existuje vesmír pre každý moment v čase, ale tiež
pre každú predstaviteľnú možnosť. Ak sa v nasledujúcom
momente niečo stane, mohlo sa to tiež stať nekonečne inými
možnými spôsobmi. Existujú milióny rozdielnych vesmírov
pre daný moment. Teraz si predstavte všetky po sebe
nasledujúce momenty od začiatku až po koniec času. Potom
budete mať predstavu, koľko vesmírov existuje. Všetky tieto
vesmiry boli uvedené do existencie vedomím stvoriteľa počas
zrodu reality. Inými slovami, všetko čo bolo, mohlo byť alebo
bude fyzicky existovať, už existovalo. Tieto vesmiry tvoria
nemenný, ale nekonečne zložitý matrix možností. Môžeme to
tiež nazvať „matrix fraktálnej reality (fractal reality matrix)“.
Fraktály sú štruktúry, ktoré si zachovávajú svoje detaily
(podrobnosti) a matrix (vnútornú usporiadanosť), bez ohľadu
na to, ako zväčšíte rozlišovaciu schopnosť pohľadu na daný
fraktál. Preto sú aj nekonečne zložité, pretože ich matrix je
pravidelne sa opakujúce rozloženie elementov (častí) média
(prostredia), v ktorom môže niečo rásť.
51
Ak vedomie je neaktívne, matrix fraktálnej reality zostáva
nemenný súhrn možností. Iba myšlienka stvoriteľa. To, čo
vdýchne všetkému pohyb, je vedomie, ktoré priebežne určí,
ktorý vesmír sa bude v ďaľšom momente vnímať. Možno ste si
všimli, že tok času sa zdá akokeby plynul sám od seba, bez
vašej možnosti si vybrať ďalší moment vašej existencie. Je to
preto, lebo už od počiatku je prednadstavené, že váš výber
(rozhodnutie) umožní tok času, čo je spôsobené niečim, čo je
známe ako univerzálne vedomie. Je to všadeprítomná, ale
primitívna energia, prelínajúca sa realitou. Ako metaforu
môžeme použiť počítačovú hru, kde univerzálne vedomie je
počítač, v ktorom beží hra. Matrix fraktálnej reality je kód
programu hry a my sme postavy v hre.
Život nevznikol z hmoty, ale cez ňu. Hmota iba poskytuje telá
pre energiu jednotlivých vedomí, by ich obsadili a použili ako
nástroj pre prežitie skúseností. Čím je vedomie viac vyvinuté,
tým zložitejšie musí byť telo, aby mu dovolilo mu prejaviť sa.
Rastlina má jednoduché vedomie, ktoré môže existovať
v jednoduchom tele rastliny. Naša myseľ a duša sú relatívne
viac vyvinuté a preto vyžadujú zložitejšie ľudské telo. To nám
dovolí väčšiu slobodu prežívania skúseností, než telo rastliny.
Duša postupným naberaním skúseností eventuálne prerastie
svoje telo a potom je povýšená k novým a zložitejším druhom
existencie. Energia vedomia rastliny sa môže dostatočne
vyvinúť, aby následne vyžadovala formu, ktorá sa môže
pohybovať, aby nebola zakorenená na jednom mieste. Takže
inkarnuje do nižšej formy zvieraťa. Domáce mačky alebo psi
môžu dostatočne dorásť vo svojom vedomí, že ďalší raz
inkarnujú do ľudského tela.
Ľudstvo ako celok sa eventuálne vyvinie do toho, čo
nazývame superhuman (superčlovek), mimozemšťan alebo
anielska bytosť. Dokonca už teraz je takýto postup možný pre
jednotlivcov, ktorí dosiahnu dostatočnú duševnú úroveň počas
ich životov. Mnohé tzv. sväté osobnosti z našej histórie môžu
byť príkladom. Ich múdrosť, schopnosti a činy boli
príkladom, čo my všetci môžeme dosiahnuť, ak budeme na
sebe pracovať. Vedomie môže pokračovať vo svojom vývoji aj
52
bez fyzického tela. Namiesto toho existuje v pernamentnom
(neustálom) energetickom tele, úplne oslobodené od obmedzní
priestoru a času. V takejto podobe môže vedomie cestovať
späť v čase a komunikovať alebo napomáhať jeho rôznym
inkarnáciám v minulosti. Príkladom toho môže byť aj vaše
vyššie ja.
Ak to zhrnieme, možnosti poskytnuté matrixom faraktálnej
reality sú vybrané a animované (pohybované) univerzálnym
vedomím, za účelom vytvorenia fyzickej reality. Táto fyzická
realita poskytuje médium (prostredie, hmotu) na vývoj života
pre jednotlivé vedomia, ktoré prechádzajú dlhou cetou vývoja.
Stále bližšie k splynutiu so stvoriteľom. Majte na pamäti, že
toto všetko prebieha vo vedomí stvoriteľa. Jak fyzické teľo,
tak aj nefyzická myseľ, sú výtvorom jeho vedomia. Hmota je
„zamrznuté“ vedomie, zatiaľ čo myseľ je „aktívne“ vedomie.
Poznámka prekladateľa:
Veľmi jednoducho to zhrnul pár slovami geniálny zabávač Bill
Hicks:
„Všetka hmota vo vesmíre nie je nič iné ako energia o nízkej
frekvencii. Všetci sme súčasťou jedného vedomia, cez ktoré
prechádzame individuálne (subjektívne). Nič také ako smrť
neexistuje. Život je len sen, v ktorom sme my iba predstavou samého
seba.“

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Čikitet
  
  26. apríla 2014
  
  Michal, veda nie je limitovaná, lebo skúma a posúva sa ďalej..je to empirické skúmanie známeho i teoretického..čiže neznámeho. Limitované je náboženstvo, lebo určuje to, v čo má človek veriť 😀 a nepriateľky sa stavia proti odlišnostiam poznaného ..Veda dokáže svoje poznania a teórie zmeniť, čo náboženstvo iba veľmi ťažko.
  Túžba niečo poznať… to je veda
  Túžba niekoho ovládať..to je náboženstvo a moc.
  Túžba niekym byť … to je ego
  No a byť VŠETKÝM .. to je VEDOMIE. Ak Som VŠETKO, TAK SOM VŠETKO A VO VŠETKOM 😀
  Žiť život to je zábava, ktorú som si vybral hi hi hi. Ak som šťastný majster žitia, tak mi vysvetli, prečo by som vedomie v nás, považoval za cudzie a prečo by som túžil po splynutí s niečim imaginárnym?
  
  Páči sa miPáči sa mi