Eprakone – ezoterika a spiritualita

Dnes (čo je pre vás niekedy v minulosti, nie až tak dávno) som sa náhodou na fejsbúku potkla o komentár jednej dievčiny, čo sa  kedysi domáhala, aby som každé svoje vyjadrenie podkladala dôkazom… Vtedy som ju poslala tam, kde rastie piepor, ale nejako som jej nevysvetlila, prečo… Mala som ju v zuboch a nezaujímala ma, takže sa mi nechcelo prispievať k jej  zmúdreniu. (A bola som presvedčená, že ani sebavzletnejšie rečnenie by nebolo skončilo inak než novou vlnou nevraživosti. Moja chyba. Vtedy som ešte neruizovala. 😕 )

No a dnes – teda, ehm, prednedávnom 😛 , som od nej našla v akejsi cudzej diskusii toto vyjadrenie:

Skutočný priateľ nepotrebuje dôkazy a nepriateľ by ani dôkazom neveril.

Je to tak. Nájdeme, čo hľadáme – a preto predsudok, s akým vstupujeme do kontaktu s iným človekom, ovplyvňuje naše vnímanie toho človeka. U tej kočky som si vtedy nedala námahu 😳 , v knižke Voľný pád som to popísala dosť podrobne (celý úryvok je tu):

Zastavil ma v rozbehu. “Pochybujem, že by tvoj finančný zodpovedal oficiálnej definícii debila. Má zníženú mentálnu kapacitu? Je psychicky na úrovni 12-ročného dieťaťa?” V duchu som dychtivo prikyvovala, ale Noro ma nepustil k slovu. “Keby bol debil, nijako sa mu nepodarí vyštudovať vysokú školu. Asi by nezvládol nájsť si kultúrnu manželku. To, čo si zažila, vyzeralo asi takto: Dal si ťa zavolať. Očakávala si, že bude mať doplnkové otázky k veci, ktorá je v záujme jeho svokra. On vymenoval zoznam výhrad na tvoju osobu. Povedal ti, že akciu vám zaplatí, ale neuvoľní vás z pracovnej doby. Roztrhal nejaký papier a hodil ho na koberec.”

Užasnuto som naňho hľadela.

“No?” spýtal sa ironicky. “Bolo to inak?”

“Nie.”

“A ako tá situácia vyzerá teraz?”

“Že je hovädo megagalaktické.”

Pousmial sa: “Ide to nejako bez zlosti,” podotkol.

“On si vlastne urobil poriadne zle… Podobne ako vtedy, kedy sa ma spýtal, prečo som niečo nerozhodla, a ja som mu povedala, že nemám potrebné kompetencie, lebo mi ich odmietol udeliť.”

“Takže vidíš… Keby si teraz, v tomto stave, šla späť do situácie, čo urobíš?”

“Požiadala by som ho, aby sme šli spolu za generálom, nech nám povie, čo je priorita.”

“Výborne! A prečo si to neurobila počas toho rozhovoru s finančným?”

“Pretože som sa naštvala,” priznala som zahanbene.

“A prečo si sa naštvala?”

“Lebo zasa niečo naznačoval!”

Noro sa zasmial. “Používaš slovo ‘zasa’. Takže ty si šla do situácie s očakávaním, že bude mať isté prejavy. Že bude do teba rýpať.”

“Asi áno,” vzdychla som.

“A čokoľvek on povedal, ty si interpretovala v zmysle týchto očakávaní. Očakávala si podryp a iróniu. Keby bol povedal ‘dobrý deň’, bola by si v tom vycítila posmech.”

Užasnuto som naňho zízala.

“Netvár sa tak,” zasmial sa, “je to bežné ľudské vnímanie. Svet je plný podnetov a keby boli pre nás rovnako dôležité, nevedeli by sme, čo máme vnímať skôr. Takto si vnútorne niečo označíme za dôležité, napríklad cez naše očakávania alebo predsudky, a potom si všímame hlavne to. A vidíme to vo všetkom – aj tam, kde to nie je. To preto, že veci sa nám do vnímania nedostávajú ako veci, ale ako interpretácie vecí.”

/…/

“Energia nasleduje pozornosť, Milka. Na čo sa upriami tvoja pozornosť, do toho ide celá tvoja energia. /…/ Ak sa celá tvoja pozornosť upriami na to, že ideš na koberček k debilovi, nemáš energiu na to, aby si registrovala aj tie ostatné stránky situácie.”

Pokiaľ nie sme ochotní “preddavkovať” dôveru, nijaký dôkaz nám nepostačí. To som si uvedomila pred vyše 20 rokmi, kedy som začala spolupracovať so svojím terajším šéfom. Bol o hodný kus inteligentnejší ako hocikto z nás a tak celé moje oddelenie malo z neho tak trochu fofry… Vtedy som na diskusiu o budúcom postupe išla s tým, že mu nedôverujeme a nech najprv doloží, že sa mu dá dôverovať… Našťastie, cestou v autobuse som si uvedomila, akú kravinu idem žiadať. Ak neverím, nebudem ochotná uveriť ničomu a budem hľadať blchy a podrazy aj tam, kde žiadne nie sú!

Vtedy som sa chopila rozumu a donútila som sa preddavkovať dôveru. S tým, že na papuľu môžem padnúť len raz; druhýkrát sa konať nebude.

Urobila som múdro. Odvtedy s ním spolupracujem a nenašla by som lepšieho šéfa na svete. (Ani seba. 😉 )

Takže toľko k zhľadúvaniu dôkazov a dokladaniu… A týmto aj celkom zištne 😀 upozorňujem, že 21. 2. štartujeme diskusný klub k Voľnému pádu a ostatným mojim knižkám a ezoterickým poznatkom, na ktorých sa zakladajú. Prídete?