Riadi nás krátkodobý pud alebo dlhodobá potreba?

stromstromTak, práve mám za sebou prvú lekciu kabaly (z Kabbalah Europe Center) a idem si zapísať poznámky, aby som to nepozabúdala.

Prvé poznanie: kabbalah znamená “prijímať” (to receive), čiže je to niečo ako channeling 😉 .

Dostali ma hneď na začiatku. Mali sme si predstaviť, že máme džina z fľašky, ktorý nám splní jedno želanie, a otázka bola “Čo skutočne chceš?” Nuž, som asi málo osvietená (alebo aj vôbec nie), ale nevedela som to v tom momente pomenovať, tak som radšej pilne začala rozvíjať predstavu, ako ten džin z tej fľašky pomaly vypíjam.

Od toho sme sa dostali k tomu, že v živote poznáme dva typy naplnenia (fulfillment):

  • krátkodobé, “chcem teraz”
  • dlhodobé, “vydrží po celý život”.

Tu je pár príkladov:

krátkodobé dlhodobé
romanca láska
dom domov
peniaze bezpečie
ciele rast
výhra lotto príjem
deti rodina
partner vzťah
profesia zmysel
cesta k skutočnej potrebe

Tie príklady nie sú až také jednoznačné, ale význam za nimi je jasný: veľmi často chceme niečo, čo je len prostriedok k tomu, čo si skutočne prajeme. A tak, hoci sa nám naše prianie vyplní, vnútorne sa cítime nenaplnení, akoby sme trafili tesne vedľa cieľa. Chceme lásku, zamilujeme sa, o desať rokov sme rozvedení. Ako to? Pretože sme sa riadili krátkodobým naplnením a na dlhodobé sme sa vykašľali. Ošetrovali sme okamžitú fyzickú/hmotnú potrebu, nie jej spirituálny/nehmotný koreň.

Od toho sme prešli na dva typy vedomia:

  • tzv. body consciousness, fyzické vedomie, ktoré sa viaže k fyzickému svetu a našim aktuálnym potrebám (krátkodobé naplnenie); nižšie vedomie, zakladajúca sa hlavne na diktáte našich 5 zmyslov
  • tzv. soul consciousness, vedomie duše, ktoré sa viaže k dlhodobému naplneniu a spája nás s niečím, čo okolo seba nevidíme/necítime/nepočujeme/nehmatáme/nechutnáme a čo je za hranicami našej “fyzickej bubliny”.

A my nedostávame to, čo chceme, pretože sa nesústreďujeme na tú správnu vec.

Potom prišla otázka: Ako by vyzerala jedna oblasť vášho života, keby ste fungovali z vyššieho vedomia? Zasa som si na nijakú nevedela spomenúť. Zjavne nie som seminárový typ. 😛

Na to sme robili veľmi základné cvičenie, jednoduché až hrôza: Zobrazili nám nejaké vyjadrenie a my sme mali spočítať počet výskytu písmena F v tomto vyjadrení. Šlo to ľahko, hneď som to mala, ale potom som zaváhala – mali sme spočítať F len v tom vyjadrení, alebo na obrazovke? Pretože v inštrukcii bolo ďalšie F… Tak som to rozsekla po šalamúnsky a rozhodla som sa pre interval s podmienkou 😉 .

So svojím rozhodnutím som bola jediná – ostatní dávali presné čísla. A aké! 0-11 (vo vete bolo 6 F a jedno v inštrukcii). Neverila som vlastným očiam… A lektorka menom Michal 😉 (z Izraela) sa spýtala: Ako je možné, že ľudia v tej istej veci videli toľko odlišných “právd”?

Tým sme prešli na selective attention test, test selektívneho vnímania. Ak si spomeniete, mali sme tu už raz to video – bolo treba rátať, koľkokrát si podali loptu hráči v bielom tričku. Pri tom pomedzi nich prešla gorila. Niektorí ľudia zrátali presne počet podaní, ale nevideli gorilu. (Ja, keď sa zjavila, som zas automaticky prestala počítať. 😳 )

Z toho videa vyplynulo poučenie, že bývame tak fokusovaní na jednu vec, že celkom našej pozornosti uniknú aj celé reality, na ktoré sa nesústreďujeme. A že vedomí sme, keď sme vnímaním v prítomnom okamihu a registrujeme všetko naokolo bez vyberania. Tomuto kabalisti hovorili “zvýšiť vedomie” a prirovnávali to ako trčať v dopravnej zápche (telesné vedomie) alebo sa na zápchu pozrieť z helikoptéry a vidieť cestičky, ako z nej von (vyššie vedomie). Keď toto dokážeme, budeme zo života registrovať viac.

Ak to nedokážeme, je náš svet ovládaný našimi piatimi zmyslami a tie nám klamú, takže sa nemôžeme na ne spoľahnúť pri robení rozhodnutí – to, čo vidíme dnes, môže zajtra vyzerať už úplne inak. (Ja by som tu povedala, že ide o rozdiel medzi faktom a našou interpretáciou toho faktu. Vnemy našich zmyslov sú už interpretácie výseku reality, ktorý sme sa vďaka nejako nastaveným preferenciám rozhodli vnímať.)

Michal prešla na to, že žijeme v dvoch realitách – vo fyzickej, ktorú nazvala iluzórnou, a ktorá tvorí 1% sveta, a v spirituálnej, ktorá tvorí zvyšných 99%. Mala tam pekný obrázok stromu. Hovorila, ako strom vyrástol zo semena. Keď je semeno zasadené, vieme, že nám vyrastie jabloň, nie rajčina (plod). Ale v živote sa neriadime semenom, ale len tým plodom (=fyzická rovina vedomia).

Potom to vyzerá nasledovne:

1% 99%
5 zmyslov neviditeľné
časopriestor sny
telo zázraky
pocity zmysel
to, čo vidím intuícia

Potom sme urobili mentálny skok, ktorý som doteraz nedokázala požuť a prehltnúť, a povedali sme si, že “vedomie je stav mysle, ktorý ovplyvní môj život”. Ako to teraz čítam, tak mi to aj sedí, ale nejako sa zdráham pozerať na vedomie takto pragmaticky. 😛

No a na záver sme dostali domácu úlohu – najbližší týždeň sa máme sledovať počas dňa a pri našich činnostiach sa snažiť odhaliť, čo nami práve hýbe – či krátkodobé naplnenie alebo dlhodobé naplnenie. Takisto keď robíme úsudky, máme si všímať, z akého zorného uhla ich robíme – krátkodobého alebo dlhodobého.

Takže potiaľ všetko OK. Nesnažili sa mi vnútiť iné náboženstvo, len inými slovami opisovali môj vlastný svetonázor, a tak zatiaľ nechytám koprivku. 😛 Ak nezabudnem, o týždeň kabalujem znova.

8 thoughts on “Riadi nás krátkodobý pud alebo dlhodobá potreba?

Napísať odpoveď pre Sun Belangelo Zrušiť odpoveď